1Ing. Liliana Hnatová, 1Ing. Zuzana Kňažická, PhD. (VKS IIa), 1doc. Ing. Katarína Fatrcová Šramková, PhD., 1Ing. Jana Kopčeková, PhD., 2Ing. Dominika Lenická, PhD., 3doc. Ing. Eva Mlyneková, PhD., 3Ing. Michal Lenický, PhD., 4 prof. Ing. Marc 14.02.2026

Súhrn: Princípy mediteránskej (stredomorskej) stravy sa spájajú s nižšou úmrtnosťou na kardiovaskulárne ochorenia. Jednou z hlavných zložiek tejto stravy sú rôzne olivové produkty, ktoré sa vyznačujú vysokým obsahom polyfenolových látok. Pri spracovávaní olív a výrobe olivového oleja sa produkuje značné množstvo vedľajších produktov, ako sú aj olivové listy (Olea europaea L.), ktoré nie sú zatiaľ v potravinárstve a farmácii plnohodnotne docenené. Tieto časti rastlín však majú významný potenciál pre vývoj funkčných potravín a obohatenie stravy. Oleuropeín a hydroxytyrozol ako najvýznamnejšie fenolové zlúčeniny v olivových listoch disponujú vysokou antioxidačnou aktivitou a významne prispievajú k zdravotným benefitom olivového oleja. Novodobé výskumy zdôrazňujú ich biochemické a farmakologické účinky, ktoré sa uplatňujú v prevencii a bioterapii civilizačných ochorení (napr. diabetes mellitus, hypercholesterolémia, obezita a i.), ako aj pri zlepšovaní celkového zdravotného stavu ľudí. Cieľom príspevku je poukázať na výživový a terapeutický potenciál olivových listov ako doplnku stravy a na možnosti ich ďalšieho perspektívneho využitia ako prírodného zdroja bioaktívnych zlúčenín.
Kľúčové slová: olivové listy, polyfenoly, oleuropeín, hydroxytyrozol, výživa, prevencia

Abstract: The principles of the mediterranean diet are associated with lower mortality from cardiovascular diseases. One of the main components of this diet is a variety of olive products, which are characterized by a high content of polyphenolic substances. During the processing of olives and the production of olive oil, a substantial amount of by-products is generated, including olive leaves (Olea europaea L.), which remain underutilized in the food and pharmaceutical industries. However, these plant parts have substantial potential for the development of functional foods and dietary enrichment. Oleuropein and hydroxytyrosol, the most important phenolic compounds in olive leaves, possess strong antioxidant activity and significantly contribute to the health benefits of olive oil. Recent research highlights their biochemical and pharmacological effects, which play a role in the prevention and biotherapy of lifestyle-related diseases (e.g., diabetes mellitus, hypercholesterolemia, obesity, etc.), as well as in improving the overall human health. The aim of this paper is to highlight the nutritional and therapeutic potential of olive leaves as a dietary supplement and to explore the possibilities for their future use as a natural source of bioactive compounds.)
Key words: olive tree leaves, polyphenols, oleuropein, hydroxytyrosol, nutrition, prevention

Úvod
Prírodné látky rastlinného pôvodu predstavujú v súčasnosti významný fenomén a zohrávajú dôležitú úlohu v prevencii a pri liečbe rôznych ochorení. Vedecký výskum v tejto oblasti je koncipovaný na bioaktívne zlúčeniny získané z prírodných produktov a rastlín s terapeutickými aplikáciami pri liečbe ochorení, ako sú diabetes mellitus,hypercholesterolémia, obezita, kardiovaskulárne problémy a i., ktorých prevalencia má celosvetový charakter (Alam et al., 2022). Syntetické lieky účinne pomáhajú pri manažmente týchto ochorení, ale môžu mať viaceré vedľajšie účinky(Ullah, 2008). Vzhľadom k týmto skutočnostiam rastie potreba investícií do výskumu nových, doposiaľ nepreskúmaných možností rôznych častí rastlín s potenciálom podpornej liečby s využitím prírodných bioaktívnych látok, ktoré môžu výrazne prispieť k vývoju inovatívnych liečiv a výživových doplnkov (Alam et al., 2022). 

Poľnohospodárske a spracovateľské činnosti spojené s pestovaním olív produkujú značné množstvo vedľajších produktov, ktoré sú väčšinou nedostatočne využívané alebo nevhodne zužitkované (Markhali et al., 2020). Najnovšie výskumné štúdie sa zameriavajú na olivové listy (Olea europaea L.), ktoré vznikajú ako vedľajší produkt (odpad) pri výrobe olivového oleja (Ghanem et al., 2019; Markhali et al., 2020). Zároveň vykazujú významný potenciál pre vývoj funkčných potravín a obohatenie ľudskej stravy.

Nutričný profil a biomedicínske perspektívy ich využitia
Vzhľadom na priaznivý zdravotný potenciál olivových listov, ako aj na potrebu ochrany životného prostredia a dodržiavania princípov obehového hospodárstva sú tieto vedľajšie produkty čoraz viac považované za veľmi cenné, vďaka získavaniu a opätovnému využitiu prírodných zložiek (Markhali et al., 2020). 

Olivovník (Olea; čeľaď Oleaceae) je suchovzdorná rastlina, ktorá sa pestuje najmä v krajinách Stredomoria (Kabbash et al., 2021), ako sú Grécko, Taliansko, Španielsko, Austrália, Portugalsko, Francúzsko, Cyprus, Izrael, Jordánsko, USA, Maroko, Turecko a Tunisko (Caballero et al., 2003). Olivové listy tvoria 4 – 10 % celkovej hmotnosti spracovaných olív (Abaza et al., 2015; Del Mar Contreras et al., 2020), čo predstavuje takmer 5 % z celkového výnosu vedľajších produktov olivového oleja (Lama-Muñoz et al., 2020).

Nárast týchto zvyškov predstavuje závažný problém pre environmentálnu udržateľnosť, pretože veľká časť sa nedostatočne využíva alebo sa likviduje nevhodným spôsobom – spaľovaním (Talhaoui et al., 2015). Rastie však povedomie, že táto doposiaľ nedostatočne využívaná biomasa z odrezkov olivovníka by sa mohla považovať za cenný a zdraviu prospešný zdroj, a to najmä olivové listy. Pri správnom využití a podpore obehového hospodárstva majú olivové listy významný trhový potenciál v potravinárskom sektore, ako aj v ďalších priemyselných odvetviach (Markhali et al., 2020). 

V minulosti sa olivové listy bežne používali ako liek na horúčku a iné infekcie, vrátane malárie v stredomorských krajinách. V súčasnosti je populárne používanie čerstvých alebo sušených olivových listov na výrobu olivového čaju, ako aj konzumácia ich sušenej, práškovej alebo kapsulovanej formy ako doplnkov stravy (Bilel et al., 2023).

Hlavné benefity olivových listov sa pripisujú antimikrobiálnym, antifungálnym, antioxidačným, hypoglykemickým, antihypertenzívnym, hypocholesterolemickým a protizápalovým vlastnostiam (Bulotta et al., 2011; Rahmanian et al., 2015; Cavaca et al., 2020; Selim et al., 2022; Bilel et al., 2023). Tieto benefity sú výsledkom prítomnosti fytochemikálií, najmä polyfenolov (Balasundram et al., 2006; Erbay a Icier, 2010). Rastlinné fenolové zlúčeniny sú jednou z najdôležitejších skupín sekundárnych metabolitov, ktoré sa pravidelne konzumujú ako súčasť ľudskej stravy a spájajú sa s prevenciou niektorých ochorení (Trichopoulou et al., 2003) vyvolaných exogénnymi a endogénnymi faktormi. V súčasnosti sa výskumné štúdie zameriavajú na určenie širšieho využitia olivových listov v rôznych priemyselných odvetviach vrátane potravinárstva, medicíny a farmakológie (Tsimidou a Papoti, 2010; Souilem et al., 2017). 

Extrakty z olivových listov (OLE) si získali osobitný záujem výskumníkov na celom svete vďaka svojmu terapeutickému využitiu a bohatému obsahu bioaktívnych zlúčenín podporujúce zdravie. Doteraz vykonané fytochemické štúdie preukázali, že olivové listy obsahujú najmä sekoiridoidy, fenolové kyseliny, alkoholy, flavonoidy (luteolín-7-O-glukozid, rutín, apigenín-7-O-glukozid, luteolín 4-O-glukozid) (Bouaziz a Sayadi, 2005; Japón-Luján a Luque de Castro, 2007; Rahmanian et al., 2015), ako aj niektoré triterpenoidy a deriváty lignanov (Hashmi et al., 2015). Koncentrácia fenolovej frakcie je v olivových listoch niekoľkonásobne vyššia v porovnaní s olejom alebo olivami a mení sa v závislosti od kultivaru olivovníka, klímy (Abaza et al., 2005), spôsobu spracovávania a od samotných podmienok pestovania. Širokospektrálny OLE vyniká aj ako významný nutričný a terapeutický doplnok, pretože okrem vysokého obsahu polyfenolov obsahuje aj antioxidanty a iné fytochemikálie, ktoré vykazujú synergické účinky (Mansour et al., 2023). 

Najvýznamnejšou bioaktívnou zlúčeninou prítomnou v olivových listoch je sekoiridoidný glykozid – oleuropeín(Bouaziz a Sayadi, 2005), ktorý pozostáva z hydroxytyrozolu, kyseliny elenolovej a molekuly glukózy. Jeho jedinečná štruktúra dodáva listom výrazne silnú horkosť (Acar-Tek a Ağagündüz, 2020). Koncentrácia oleuropeínu v olivových listoch sa pohybuje v rozmedzí 17 – 23 %, v závislosti od obdobia zberu listov (Medina et al., 2019; Markhali et al., 2020). Pri použití oleuropeínu v biologicky rozložiteľných obalových materiáloch môže pomôcť zabrániť oxidácii potravinových produktov, predlžovať ich trvanlivosť a zachovávať výživovú hodnotu potravín (Grabska-Zielińska, 2024). Oleuropeín ako kľúčová zložka stredomorskej stravy (Rocha et al., 2020) a ako hlavný sekundárny metabolit listov olivovníkov (Trichopoulou et al., 2003) sa vyznačuje významným antioxidačným pôsobením (Zorić et al., 2021; Mansour et al., 2023).

Preukázalo sa, že má aj protirakovinové vlastnosti (Boss et al., 2016; Selim et al., 2022), najmä proti rakovine prsníka, pankreasu a prostaty. Okrem toho oleuropeín vykazuje rôzne biologické aktivity. Viaceré vedecké štúdie (Lee a Lee, 2010; Omar, 2010; Afaneh et al., 2015; Przychodzen et al., 2019; Abbattista et al., 2021; Zorić et al., 2021) potvrdzujú jeho protizápalové, antimikrobiálne, antivírusové, neuroprotektívne, hepatoprotektívne, antiischemické, hypoglykemické a hypolipidemické vlastnosti. Suplementácia OLE preukázala priaznivé účinky na lipidový profil a krvný tlak u pacientov s hypertenziou (Lockyer et al., 2017; Razmpoosh et al., 2022). Derivát oleuropeínu – hydroxytyrozol, sa extrahuje najmä z listov olivovníka ako vedľajší produkt procesu výroby olivového oleja (Zoric et al., 2013).

Tvorba hydroxytyrozolu je dôsledkom hydrolýzy oleuropeínu a jeho koncentrácia sa zvyšuje so štádiom zrelosti, postupom spracovania (Rahmanian et al., 2015) a metabolizmom oleuropeínu po konzumácii potravín na báze tohto polyfenolu (Erbay a Icier, 2010). Obsah hydroxytyrozolu v olivových listoch stanovený metódou HPLC (vysokoúčinnou kvapalinovou chromatografiou; high-performance liquid chromatography) bol zaznamenaný na úrovni približne 2,28 mg/100 g extraktu z listov (Fki et al., 2020). Obe tieto látky indukujú apoptotické procesy v rakovinových bunkách (Han et al., 2009; Omar, 2010). Mnohé predklinické štúdie tiež poukazujú aj na ich ďalší priaznivý potenciál, ktorý vyplýva z ich biochemických a farmakologických účinkov (Cavaca et al., 2020), ktoré sú uplatniteľné v prevencii a bioterapii viacerých civilizačných ochorení. Ich účinky sú obzvlášť opodstatnené u rizikových skupín s hypercholesterolémiou a u ľudí s metabolickými komplikáciami spojenými s obezitou a diabetom mellitom.

Triterpény sa nachádzajú prevažne vo voskoch alebo vo vonkajších obaloch olivových listov (Jäger et al., 2009; Stiti a Hartmann, 2012). Obsahujú najmä významné množstvá pentacyklických triterpenoidov. Hlavnou zložkou je kyselina oleanolová, ktorej koncentrácia sa pohybuje od 3 do 3,5 % (Guinda et al., 2010). Prítomný je aj uvaol (0,07 – 0,14 %) (Guinda et al., 2015). Koncentrácie sa môžu líšiť v závislosti od času zberu a typu kultivaru (Tsimidou a Papoti, 2010). Olivové listy, bohaté najmä na kyselinu oleanolovú a uvaol, preukázali potenciál pri potláčaní príznakov diabetu mellitu a zápalových ochorení (Canabarro et al., 2019). Tokoferoly, prirodzene sa vyskytujúce antioxidanty, patria do skupiny zlúčenín rozpustných v tukoch (Duncan a Chang, 2012). Prítomnosť tokoferolov v potravinách na báze lipidov, ako sú semená a rastlinné oleje, je kľúčová, predovšetkým pre ich ochranný účinok proti reaktívnym formám kyslíka (Mokrosnop, 2014). Koncentrácia α-tokoferolov v olivových listoch sa uvádza na úrovni približne 284,60 µg/g v sušine (Botsoglou et al., 2012).

Olivové listy bohaté na karotenoidy a chlorofyl majú veľký potenciál pre funkčné potraviny a môžu ponúknuť značné trhové príležitosti v potravinárskom sektore. Zapracovanie olivových listov bohatých na pigmenty do olivového oleja zvyšuje nutričnú kvalitu samotného oleja. Koncentrácie karotenoidov v olivových listoch sa pohybujú od 26,90 do 44,33 µg/g (v sušine) v závislosti od kultivaru. Množstvo chlorofylu v tuniských olivových listoch (kultivary Oueslati) sa uvádza na úrovni približne 829,29 µg/g v sušine (Tarchoune et al., 2019). Olivové listy sú bohaté aj na flavonoidy – luteolín a apigenín, ktoré sa vyznačujú antioxidačnými, protizápalovými a protirakovinovými vlastnosťami.

Obr. 1 Biologické účinky olivových listov a najvýznamnejšieho polyfenolu – oleuropeínu, (zdroj: vytvorili autori).

Záver
Spotrebitelia dnes považujú prírodné fytozdroje s biologickou aktivitou za veľmi hodnotné, a preto rastie záujem o ich využitie vo forme výživových doplnkov a funkčných potravín. Extrakt z olivových listov má vo všeobecnosti pozitívny účinok v mnohých aspektoch a odporúča sa na použitie ako výživový a terapeutický doplnok stravy. Súčasné výskumy potvrdzujú významnú antioxidačnú a hypoglykemickú aktivitu olivových listov. Najvýznamnejšia fenolová zlúčenina – oleuropeín, má veľký potenciál pre využitie v medicíne a ponúka reálne možnosti pre nové bioterapie s rôznymi mechanizmami účinku. Narastajúci počet vedeckých štúdií zdôrazňuje dôležitosť ďalšieho skúmania benefitov olivových listov a ich bioaktívnych zlúčenín, vzhľadom na ich perspektívnu úlohu v prevencii a liečbe rôznych civilizačných ochorení. Pokračovanie predklinického/klinického výskumu v tejto oblasti môže významne prispieť k širšiemu uplatneniu týchto látok vo farmakológii, potravinárstve a preventívnej medicíne.

Príspevok vznikol za podpory projektu GA FAPZ, SPU v Nitre (č. 2/2024 Nové perspektívy využitia listov olivovníka a determinácia účinkov oleuropeínu na ľudské zdravie). Táto aktivita sa uskutočnila aj vďaka finančnej podpore Nadácie SPP (č. 188092024: InnovaCell Nutrition Lab – inovácie výskumu a intenzifikácia kvality vzdelávania v oblasti Výživy ľudí). 

Literatúra:

1. Abaza, L., Taamalli, W., Temine, S.B. et al. 2005. Natural antioxidant composition as correlated to stability of some Tunisian virgin olive oils. Rivista Italiano Delle Sostanze Gresse, 132(1): 12 – 18.
2. Abaza, L., Taamalli, A., Nsir, H. et al. 2015. Olive tree (Olea europeae L.) leaves: Importance and advances in the analysis of phenolic compounds. Antioxidants, 4: 682 – 698. 
3. Abbattista, R., Ventura, G., Calvano, C.D. et al. 2021. Bioactive compounds in waste by-products from Olive oil production: applications and structural characterization by mass spectrometry techniques. Foods, 10(6): 1236. 
4. Acar-Tek, N., Ağagündüz, D. 2020. Olive Leaf (Olea europaea L. folium): Potential Effects on Glycemia and Lipidemia. Ann. Nutr. Metab., 76: 63 – 68. 
5. Afaneh, I., Yateem, H., Al-Rimawi, F. 2015. Effect of Olive Leaves Drying on the Content of Oleuropein. Am. J. Analyt. Chem., 6: 246 – 252. 
6. Alam, S., Sarker, M.M.R., Sultana, T.N. et al. 2022. Antidiabetic Phytochemicals from Medicinal Plants: Prospective Candidates for New Drug Discovery and Development. Frontiers in endocrinology, 13: 800714. 
7. Balasundram, N., Sundram, K., Samman, S. 2006. Phenolic compounds in plants and agriindustrial by-products: Antioxidant activity, occurrence, and potential uses. Food Chem., 99: 191 – 203. 
8. Bilel, H., Yahia, M., Moustafa, S.M.N. 2023. An Overview of Chemical Composition and Fungicidal Activity of Olive (Olea europea L.) Leaf Extract. Egypt. J. Chem., 66: 303 – 311. 
9. Boss, A., Bishop, K.S., Marlow, G. et al. 2016. Evidence to Support the Anti-Cancer Effect of Olive Leaf Extract and Future Directions. Nutrients, 8: 513.
10. Botsoglou, E., Govaris, A., Ambrosiadis, I. et al. 2012. Lipid and protein oxidation of α-linolenic acid-enriched pork during refrigerated storage as influenced by diet supplementation with olive leaves (Olea europea L.) or α-tocopheryl acetate. Meat Sci., 92: 525 – 532. 
11. Bouaziz, M., Sayadi, S. 2005. Isolation and evaluation of antioxidants from leaves of a Tunisian cultivar olive tree. Eur. J. Lipid Sci. Technol., 107: 497 – 504. 
12. Bulotta, S., Corradino, R., Celano, M. et al. 2011. Antiproliferative and antioxidant effects on breast cancer cells of oleuropein and its semisynthetic peracetylated derivatives. Food Chem., 127: 1609 – 1614. 
13. Caballero, B. Trugo, L.C., Finglas, P.M. 2003. Encyclopedia of Food Sciences and Nutrition, 2nd ed.; Academic Press, Elsevier: Amsterdam, The Netherlands.
14. Canabarro, N.I., Mazutti, M.A., do Carmo Ferreira, M. 2019. Drying of olive (Olea europaea L.) leaves on a conveyor belt for supercritical extraction of bioactive compounds: Mathematical modelling of drying/extraction operations and analysis of extracts. Ind. Crop. Prod., 136: 140 – 151. 
15. Cavaca, L.A., López-Coca, I.M., Silvero, G. et al. 2020. The olive-tree leaves as a source of high-added value molecules: Oleuropein. Studies in Natural Products Chemistry, 64: 131 – 180. 
16. Del Mar Contreras, M., Lama-Muñoz, A., Espínola, F. et al. 2020. Valorization of olive mill leaves through ultrasound-assisted extraction. Food Chem., 314: 1 – 8.
17. Duncan, S.E., Chang, H.H. 2012. Implications of light energy on food quality and packaging selection. In Advances in Food and Nutrition Research; Henry, J., Ed.; Elsevier Inc.: Amsterdam, The Netherlands, vol. 67: 25 – 73.
18. Erbay, Z., Icier, F. 2010. The importance and potential uses of olive leaves. Food Rev. Int., 26: 319 – 334.
19. Fki, I., Sayadi, S., Mahmoudi, A. et al. 2020. Comparative Study on Beneficial Effects of Hydroxytyrosol-and Oleuropein-Rich Olive Leaf Extracts on High-Fat Diet-Induced Lipid Metabolism Disturbance and Liver Injury in Rats. Biomed Res. Int., 2020: 1 – 15. 
20. Ghanem, M.T., Tawfik, W.A., Mahdy, E.S.M. et al. 2019. Chemical and biological evaluation of olive leaves as a waste by-product of olive oil industry. Egypt. Pharmaceut. J., 18: 172 – 177.
21. Grabska-Zielińska, S. 2024. Active Polymer Films with Olive Leaf Extract: Potential for Food Packaging, Biomedical, and Cosmetic Applications. Processes, 12: 2329. 
22. Guinda, Á., Castellano, J.M.; Santos-Lozano, J.M. et al. 2015. Determination of major bioactive compounds from olive leaf. LWT-Food Sci. Technol., 64: 431 – 438. 
23. Guinda, Á., Rada, M., Delgado, T. et al. 2010. Pentacyclic triterpenoids from olive fruit and leaf. J. Agric. Food Chem., 58: 9685 – 9691. 
24. Han, J., Talorete, T.P., Yamada, P. et al. 2009. Anti-proliferative and apoptotic effects of oleuropein and hydroxytyrosol on human breast cancer MCF-7 cells. Cytotechnology, 59(1): 45 – 53. 
25. Hashmi, M.A., Khan, A., Hanif, M. et al. 2015.Traditional Uses, Phytochemistry, and Pharmacology of Olea europaea (Olive). Evid. Based Complement. Altern. Med., 2015: 41591.
26. Jäger, S., Trojan, H., Kopp, T. et al. 2009. Pentacyclic triterpene distribution in various plants–rich sources for a new group of multi-potent plant extracts. Molecules, 14: 2016 – 2031. 
27. Japón-Luján, R., Luque de Castro, M.D. 2007. Static-dynamic superheated liquid extraction of hydroxytyrosol and other biophenols from alperujo (a semisolid residue of the olive oil industry). J. Agric. Food Chem., 55(9): 3629 – 3634.
28. Kabbash, E.M., Ayoub, I.M., Gad, H.A. et al. 2021. Quality assessment of leaf extracts of 12 olive cultivars and impact of seasonal variation based on UV spectroscopy and phytochemcial content using multivariate analyses. Phytochem. Anal., 32: 932 – 941.
29. Lama-Muñoz, A., del Mar Contreras, M., Espínola, F. et al. 2020. Content of phenolic compounds and mannitol in olive leaves extracts from six Spanish cultivars: Extraction with the Soxhlet method and pressurized liquids. Food Chem., 320: 1 – 9. 
30. Lee, O.H., Lee, B.Y. 2010. Antioxidant and antimicrobial activities of individual and combined phenolics in Olea europaea leaf extract. Bioresour. Technol., 101: 3751 – 3754.
31. Lockyer, S., Rowland, I., Spencer, J.P.E. et al. 2017. Impact of Phenolic-Rich Olive Leaf Extract on Blood Pressure, Plasma Lipids and Inflammatory Markers: A Randomised Controlled Trial. Eur. J. Nutr., 56: 1421 – 1432.
32. Mansour, H.M.M., Zeitoun, A.A., Abd-Rabou, H.S. 2023. Antioxidant and anti-diabetic properties of Olive (Olea europaea) leaf extracts: In vitro and In vivo evaluation. Antioxidants, 12(6): 1275. 
33. Markhali, F.S., Teixeira, J.A., Rocha, C.M.R. 2020. Olive Tree Leaves - A Source of Valuable Active Compounds. Processes, 8(9): 1177. 
34. Medina, E., Romero, C.; García, P. et al. 2019. Characterization of Bioactive Compounds in Commercial Olive Leaf Extracts, and Olive Leaves and Their Infusions. Food Funct., 10: 4716 – 4724. 
35. Mokrosnop, V.M. 2014. Functions of tocopherols in the cells of plants and other photosynthetic organisms. Ukr. Biochem. J., 86: 26 – 36. 
36. Omar, S.H. 2010. Oleuropein in olive and its pharmacological effects. Scientia pharmaceutica, 78(2): 133 – 154. 
37. Przychodzen, P., Wyszkowska, R., Gorzynik-Debicka, M. et al. 2019. Anticancer Potential of Oleuropein, the Polyphenol of Olive Oil, with 2-Methoxyestradiol, Separately or in Combination, in Human Osteosarcoma Cells. Anticancer Res., 39:  1243 – 1251. 
38. Rahmanian, N., Jafari, S.M., Wani, T.A. 2015. Bioactive profile, dehydration, extraction and application of the bioactive components of olive leaves. Trends Food Sci. Technol., 42: 150 – 172. 
39. Razmpoosh, E., Abdollahi, S., Mousavirad, M. et al. 2022. The Effects of Olive Leaf Extract on Cardiovascular Risk Factors in the General Adult Population: A Systematic Review and Meta-Analysis of Randomized Controlled Trials. Diabetol. Metab. Syndr., 14: 151.
40. Rocha, J., Borges, N., Pinho, O. 2020. Table olives and health: A review. J. Nutr. Sci., 9: 1 – 16.
41. Selim, S., Albqmi, M., Al-Sanea, M.M. et al. 2022. Valorizing the Usage of Olive Leaves, Bioactive Compounds, Biological Activities, and Food Applications: A Comprehensive Review. Front. Nutr., 9: 1008349. 
42. Souilem, S., Fki, I., Kobayashi, I. et al. 2017. Emerging technologies for recovery of value-added components from olive leaves and their applications in food/feed industries. Food Bioprocess Technol., 10: 229 – 248. 
43. Stiti, N.; Hartmann, M.A. 2012. Nonsterol triterpenoids as major constituents of Olea europaea. J. Lipids, 2012: 1 – 13. 
44. Talhaoui, N., Taamalli, A., Gómez-Caravaca, A.M. et al. 2015. Phenolic compounds in olive leaves: Analytical determination, biotic and abiotic influence, and health benefits. Food Res. Int., 77: 92 – 108. 
45. Tarchoune, I., Sgherri, C., Eddouzi, J. et al. 2019. Olive leaf addition increases olive oil nutraceutical properties. Molecules, 24: 545. 
46. Trichopoulou, A., Costacou, T., Bamia, C. et al. 2003. Adherence to a Mediterranean diet and survival in a Greek population. N. Engl. J. Med., 348: 2599 – 2608.
47. Tsimidou, M.Z., Papoti, V.T. 2010. Bioactive ingredients in olive leaves. In Olives and Olive Oil in Health and Disease Prevention; Preedy, V.R., Watson, R.R., Eds.; Elsevier: Amsterdam, The Netherlands, p. 349 – 356. 
48. Ullah, M.F. 2008. Cancer multidrug resistance (MDR): a major impediment to effective chemotherapy. Asian Pac. J. Cancer. Prev., 9(1): 1 – 6.
49. Zoric, N., Horvat, I., Kopjar, N., Vucemilovic, A., Kremer, D., Tomic, S., Kosalec, I. 2013. Hydroxytyrosol expresses antifungal activity in vitro. Curr. Drug Targets, 14(9): 992 – 998.
50. Zorić, N., Kopjar, N., Rodriguez, J.V. et al. 2021. Protective effects of olive oil phenolics oleuropein and hydroxytyrosol against hydrogen peroxide-induced DNA damage in human peripheral lymphocytes. Acta Pharm., 71(1): 131 – 141.