Mgr. Juraj Holdoš, PhD.; Katedra psychológie, Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku 06.04.2022

Súhrn: Pediatri sa vo svojej praxi môžu stretnúť s prípadmi detí a mladých ľudí, ktorí používajú digitálne technológie, ako mobilný telefón či online hry, sociálne siete, alebo online pornografiu nadmerným – nezdravým spôsobom. Príspevok stručne predstavuje fenomén excesívneho používania internetu a závislosti od internetu u detí a dospievajúcich. V odbornej literatúre nepanuje v súčasnosti konsenzus vo vymedzení závislosti od internetu a v definovaní excesívneho používania. Excesívne používanie internetu je nadmerné používanie internetu, jeho služieb a aplikácií a u jedinca vedie ku komplikáciám v rôznych sférach jeho života. Závislosť od internetu je klinický pojem spojený najmä s liečbou – psychoterapiou. Rozdiel možno vnímať v naplnení kritérií, závažnosti a dĺžke prejavov.

Jedna z online závislostí je už uznaná ako oficiálna diagnóza – hráčska porucha (6C51.0) (v online aj offline forme), v Medzinárodnej klasifikácii chorôb 11 Svetovej zdravotníckej organizácie (1). Článok rozoberá znaky, druhy a rizikové faktory excesívneho používania internetu a závislosti od internetu. Venuje pozornosť aj psychickým a fyzickým dôsledkom takéhoto správania. Priestor je venovaný aj problematike diagnostiky – ponúka skríningový dotazník excesívneho používania internetu a prehlaď liečebných postupov. Ponúka aj základne rady pre rodičov, ale aj profesionálov pre prácu s deťmi a mladými nadmerne používajúcimi internet. A odkazy, kde hľadať pomoc.
Kľúčové slová: online závislosti, excesívne používanie internetu, sociálne siete, gaming, online pornografia 

Abstract: In their practice, paediatricians may encounter cases of children and young people who use digital technologies such as mobile phones, or online games, social networks, or online pornography in an excessive - unhealthy way. The paper briefly presents the phenomenon of excessive internet use and internet addiction in children and adolescents. There is currently no consensus in the literature on the definition of Internet addiction and on the definition of excessive use. Excessive use of the Internet is excessive use of the Internet, its services and applications, and leads to complications in various areas of his life. Internet addiction is a clinical term associated mainly with treatment - psychotherapy. The difference can be perceived in the fulfilment of criteria, severity and duration of manifestations.

One of the online addictions is already recognized as an official diagnosis - gambling disorder (6C51.0) (both online and offline), in the International Classification of Diseases 11 of the World Health Organization (1). The article discusses the features, types and risk factors of excessive internet use and internet addiction. It also pays attention to the psychological and physical consequences of such behaviour. The space is also devoted to the issue of diagnostics – it offers a screening questionnaire of excessive use of the Internet and an overview of treatment procedures. It also offers basic advice for parents as well as professionals for working with children and young people who use the internet excessively. And links where to look for help.
Key words: online addictions, excessive internet use, social networks, gaming, online pornography

Úvod
Azda každý profesionál pracujúci s deťmi si všimol enormný nárast používania internetu deťmi a mladými. O generácii súčasných detí sa hovorí aj ako o net generácii, byť online je pre ne životným štýlom a aktivity spojené s internetom, ako chat, surfovanie na nete a sociálne siete sú tri najčastejšie voľnočasové aktivity (2). Takéto používanie prináša okrem viacerých benefitov aj množstvo negatív. Jedným z nich je excesívne (nadmerné) používanie internetu a z toho vychádzajúca závislosť od internetu. V tomto texte je veľmi stručne predstavené excesívne používanie internetu a závislosť od internetu ako problém, s ktorým sa pediatri môžu reálne stretnúť vo svojich ambulanciách. 

Excesívne používanie internetu/závislosť od internetu
Excesívne používanie internetu je nadmerné používanie internetu, jeho služieb a aplikácií a u jedinca vedie ku komplikáciám v rôznych sférach jeho života (napr. v telesnej, psychickej, sociálnej, pracovnej alebo školskej oblasti). Je spojené s repetitívnym, kompulzívnym a nekontrolovaným používaním online technológií, ktoré môžu viesť k závislému správaniu (3). Od excesívneho používania internetu treba odlíšiť závažnejšiu závislosť od internetu, i keď sa tieto pojmu z časti prekrývajú. Závislosť od internetu je „správanie vedúce k významnému poškodeniu v rôznych oblastiach života a zdravia alebo k distresu. Takéto správanie daná osoba nevie sama zredukovať a pretrváva počas významného časového obdobia (napr. najmenej 12 mesiacov), čo vedie k funkčnému poškodeniu denných aktivít“ (4).

Závislosť od internetu je klinický pojem spojený s diagnostikou a liečbou – zväčša psychoterapiou. Neurobiologický model závislosti od internetu vychádza v rôznych svojich podobách z dopamínovej hypotézy, podľa ktorej je odmeňujúci efekt drog/aktivity závislý od činnosti mezolimbického dopamínergného systému (5). Zjednodušene povedané, napr. hranie počítačových hier je aktivita s vysokoefektívnymi a stimulujúcimi odmenami, ktorá je naprogramovaná tak, že odmeny sprostredkuje hráčovi v podstate nepretržite. Na tieto odmeny si mozog pomerne rýchlo navyká a po istom čase ich vyžaduje. Na podobnom princípe funguje aj pornografia a aj sociálne siete, kde odmenou môže byť napr. „like“.

Excesívne používanie internetu je neklinický koncept spojený s poradenstvom a skôr s ním pracujeme pri deťoch a dospievajúcich. Závislé správanie musí trvať dlhodobo, excesívne nie. Závislé správanie má väčšinou výrazný negatívny dopad, excesívne správanie takýto dopad nemusí mať a dokonca môže byť niekedy viac-menej vedomou voľbou pri zvládaní stresových udalosti, tráum či strát. Zjednodušene povedané, excesívnosť pri používaní internetu nie je až taká závažná, ale môže byť predstupňom závislosti. Závislých od internetu je veľmi málo (menej ako 1 %). Zato excesívnych používateľov internetu je hlavne medzi deťmi a mladými ľuďmi pomerne veľa (1 – 12 % podľa použitých metodík). Aj nadmerné používanie internetu však môže mať negatívny vplyv na život človeka (2).

Aké sú znaky excesívneho používania internetu
Excesívne, ale aj závislé používanie internetu môžeme charakterizovať na základe 6 znakov, ktoré predstavil Mark Griffiths (6). Pri závislosti od internetu musia byť splnené všetky kritéria, a to počas istého obdobia. 

1. Významnosť (ang. Salience) internetu v živote človeka – keď sa internet stane najdôležitejšou aktivitou v živote a dominuje v jeho myslení (prostredníctvom zaujatia a kognitívnej distorzie – skreslenia), cítení (prostredníctvom cravingu – baženia) a správaní (prostredníctvom zhoršenia socializácie). Človek, pre ktorého sa stal internet extrémne významným, napr. myslí na internet hneď po prebudení, keď nemôže byť pripojený, rozmýšľa, čo sa na internete deje, je nesvoj – nervózny. Neustále baží po tom, aby bol online. Väčšinu aktivít počas dňa zameriava na to, aby sa k internetu dostal čo najskôr, obmedzuje čas s priateľmi, do práce alebo do školy chodí neskoro alebo vôbec atď.
2. Zmena nálad (ang. Mood Modification) dosiahnutá prostredníctvom internetu. Subjektívne zážitky popísané ako dôsledok vystavenia sa internetu sa môžu prejaviť ako copingové stratégie. Takýto človek používa internet na to, aby manažoval svoju náladu. Napríklad sa cíti smutne, znudene alebo podráždene a keď sa pripojí do sociálnej siete, zlepší sa mu nálada. Alebo pri spustení online hry cíti hráč uvoľnenie a príjemné vzrušenie. Ľudia často používajú internet ako chvíľkový únik pred ťažkosťami v reálnom svete. 
3. Tolerancia (ang. Tolerance) – proces, pri ktorom dochádza k zvýšeniu potreby vykonávať aktivitu na dosiahnutie pôvodného efektu. V praxi to znamená (podobne ako pri drogách), že človek musí na dosiahnutie uspokojenia stále zvyšovať množstvo času stráveného v online prostredí.
4. Abstinenčné (odvykacie) príznaky (ang. Withdrawal Symptoms) – nepríjemné pocity alebo fyzické dôsledky pri náhlom znížení alebo prerušení konkrétnej aktivity. V prípade internetu majú zväčša podobu nepokoja, podráždenosti, nervozity, zúrivosti, ale tiež smútku.
5. Konflikt (ang. Conflict) – nadmerné používanie internetových aplikácií a webov po istom čase nevyhnutne vyústi do viacerých konfliktov. V prvom rade ide o medziľudské konflikty medzi závislým a ostatnými z jeho okolia. Na dennom poriadku sú často hádky s blízkymi (ale aj veľmi často klamstvo) pre množstvo času stráveného pri internete, pre zanedbanie povinnosti atď. Druhým typom konfliktu je vnútorný konflikt v samotnom používateľovi. Človek sa nevie rozhodnúť medzi nutkavou túžbou byť online a inou relevantnou aktivitou. Napr. túžba tráviť čas s priateľmi, rodinou, partnerom/partnerkou verzus čas strávený pri online hre. Alebo potreba dokončiť pracovnú či školskú úlohu verzus komunikácia v sociálnej sieti. Takýto nesúlad a vnútorný konflikt môžu viesť k podráždeniu, nervozite a zvýšeniu medziľudského konfliktu.
6. Relaps (ang. Relapse) – je to správanie, pri ktorom má človek tendenciu opakovať pôvodné vzorce neželaného správania na rovnakej alebo aj vyššej úrovni. Napríklad si viackrát zruší svoj profil na sociálnej sieti alebo používateľský účet v online hre, resp. zmaže chatovací program, ale po istej dobe sa k nim znovu vráti a založí nové (6). 

Aké druhy excesívneho používania internetu existujú
Závislosť od internetu nie je jeden celok, prejavuje sa vo viacerých odlišných formách. Ide najmä o: 

Hranie hier
Najlepšie preskúmaná a v súčasnosti už aj oficiálne uznaná je diagnóza online hrania (hráčska porucha (6C51.0) (v online aj offline forme) v Medzinárodnej klasifikácii chorôb 11 Svetovej zdravotníckej organizácie (1). Pri tejto poruche existujú aj presvedčivé dôkazy o neurobiologických zmenách v mozgu závislých, ktoré sú v extrémných podobách veľmi podobné zmenám pri látkových závislostiach (5). 

Závislosti od virtuálneho sexu
Pomerne intenzívna pozornosť sa venuje závislosti od virtuálneho sexu, kde spadá celá oblasť závislosti od pornografie, ale tiež excesívne používanie erotických chatov, zoznamiek, fór atď. Excesívna konzumácia pornografického obsahu má veľkú potenciu prerásť do závislého správania. 

Excesívne/závislé používanie sociálnych sietí a médií
Do sociálnych médií môžeme zaradiť všetky sociálne siete ako Facebook, Instagram, Twitter, ale aj online platformy na zverejňovanie fotiek a videí, napr. YouTube, TikTok, Snapchat a iné. Patria sem aj komunikačné portály, aplikácie a diskusné fóra. V česko-slovenskom kontexte treba spomenúť Pokec a medzi komunikátormi napr. Messenger, WhatsApp, Viber, Tinder a mnohé iné. Využívanie sociálnych sietí a médií zažíva v posledných rokoch obrovský boom, preto neprekvapí, že časť požívateľov sociálne siete a média používa nadmerne až závisle.

Dôležitým psychologickom prvkom týchto aplikácií je vrodená túžba po sociálnom porovnaní. A tiež fenomén FoMO (ang. Fear of Missing Out), ktorý predstavuje strach z toho, že človeku niečo hodnotné ujde, bude z niečoho vynechaný, respektíve vylúčený (7). V literatúre sa ešte spomína aj s internetom spojená porucha gamblingu – hazardného hrania a s internetom spojená porucha nakupovania. Taktiež sa skúma Kyberchondria (excesívne alebo opakujúce sa vyhľadávanie medicínskych informácií v prostredí internetu) (8).

Dôsledky excesívneho používania internetu
Negatívne dôsledky nadmerného používania internetu sú pri deťoch a mladistvých rôznorodé a navzájom sa potencujú. Zjednodušene ich môžeme rozdeliť na dôsledky psychické, výkonové, vzťahové a dopad na fyzické zdravie. 

Výrazné sú pri negatívnom dopade na psychické zdravie a wellbeing (osobnú pohodu). V literatúre sú opísané: najmä emocionálne problémy; častejšie prežívanie smútku, osamelosti a celkovo negatívnych emócie; depresívne prejavy; zvýšenie prejavov úzkosti – najmä sociálnej úzkosti. Zhoršenie problémov s pozornosťou a prejavy ADHD. Zhoršenie problémov so správaním (neprispôsobivé správania, klamstvo, podvádzanie, krádeže, výbuchy hnevu, agresivita, atď.). Pri závislosti od pornografie môže ísť o predčasnú sexualizáciu, nereálne očakávania, negatívny dopad na partnerské vzťahy v budúcnosti, nezáujem o fyzický kontakt (9).

Pri excesívnom používaní internetu môže byť porušený výkon jednotlivca. U detí najmä zhoršenie prospechu, nerobenie si domácich úloh, strata záujmu o školu, záškoláctvo, atď. Excesívne používanie internetu negatívne zasahuje aj kvalitu sociálnych kontaktov, čo môže smerovať až do postupnej sociálnej izolácie od rovesníkov, spolužiakov a priateľov. 

Dlhé vysedávanie pri mobiloch a počítačoch má, samozrejme, negatívny dopad aj na fyzické zdravie. Najvýznamnejším dopadom je zhoršenie dĺžky a kvality spánku a celkovo zmena denných rutín. Literatúra tiež spomína bolesti hlavy, chrbtice, preťažené svaly používané pri ovládaní klávesnice a myši, únavu, problémy so zrakom, nedostatok fyzickej aktivity a obezitu (9).

Rizikové faktory pri vzniku excesívneho používania internetu
Vznik excesívneho používania internetu a zvlášť závislosti je spojený s niektorými špecifickými premennými, ktoré môžeme nazvať rizikovými faktormi. U detí a mladých je s takýmito premennými spojené vyššie nebezpečenstvo vzniku excesívneho používania internetu a závislosti. Ide často o kombináciu skôr chlapcov (hlavne pri hraní a kybersexe) často už s existujúcimi problémami v iných oblastiach (v škole, vo vzťahoch). S tendenciou vyhľadávať vzrušenie (sensation seeking) a s nízkym sebavedomím.

Pri sociálnych sieťach sa vyskytuje osobnostná črta narcizmu. Veľmi častou črtou je sklon ku prokrastinácii (chorobné odkladanie povinnosti). Pri osobnostných faktoroch z teórie Big Five (teória veľkej päťky – 5 faktorov, ktorými možno opísať veľkú časť osobnosti) s excesívnosťou výrazne súvisí nízka svedomitosť (vzťah k práci, výkonu a povinnostiam) a nízka prívetivosť (vzťah k druhým ľudom). Závislosť sa veľmi často vyvinie u detí, ktoré už majú nejaké psychické problémy, a tieto sa pri nadmernom používaním internetu ešte prehlbujú a zvýrazňujú. Ide najmä o problémy s pozornosťou, s/alebo aj bez hyperaktivity, depresívnosť a úzkostnosť. Vyskytuje sa tendencia k iným závislostiam, ako napr. požívanie alkoholu. Z výskumov vychádza rizikové aj časté požívanie energetických nápojov u detí a časté prežívanie nudy (2)

Diagnostika
Na skríningovú diagnostiku aj v rámci klinického rozhovoru možno použiť test excesívneho používania internetu z projektu EU Kids Online. Za excesívnu odpoveď považujeme odpoveď na škále „aspoň raz za týždeň“ alebo „aenne alebo takmer denne“. Keď je excesívnosť splnená vo všetkých piatich položkách, ide o správanie smerujúce do závislosti (3, 10, 11). Na Slovensku sa v pásme excesívneho používania internetu, nachádza od 1,8 % po 11,7 % populácie detí a mladých vo veku 10 – 16 rokov v závislosti od použitej metodológie merania (2, 10).

Liečba
Liečba závislosti od internetu je možná, najmä prostredníctvom psychoterapie. Terapia je podobná ako pri iných závislostiach a najčastejšie sa používa kognitívno-behaviorálna psychoterapia. Pri excesívnom používaní internetu u malých detí môže byť dostačujúca racionálna intervencia v podobe úpravy denného programu, nastavenia primeraných hraníc pri používaní mobilu a internetu a ponúknutie adekvátnych alternatívnych činností. Veľmi dôležitá je spolupráca rodičov a celej rodiny.

Pri intervencii, najmä pri kybersexe, nepomáha démonizovanie, tabuizovanie, škandalizovanie. Nápomocné sú kvalitné a bezpečné vzťahy v rodine, škole, medzi vrstovníkmi, dobre strávený voľný čas a edukácia. Pri ťažších stavoch závislosti je potrebná intenzívnejšia intervencia v podobe pravidelnej psychoterapie a niekedy až pobytová liečba so zameraním sa aj na časté komorbídne diagnózy. Netreba zabudnúť, že excesívne používanie internetu je často únikom pred niečím/niekým.

Liečbu komplikujú dve skutočnosti. V prvom rade – závislosť od internetu nie je zatiaľ uznaná ako oficiálna diagnóza okrem online hrania, čo komplikuje uhrádzanie zdravotnej starostlivosti poisťovňami. A v druhom rade – abstinencia (ako pri iných závislostiach) nie je v súčasnej pretechnizovanej dobe úplne možná. Odporúča sa abstinencia od aplikácie, respektíve činnosti, ktorá je pre používateľa problematická (2).

Rady pre rodičov/pedagógov/pediatrov
Ako sme už spomenuli, pri excesívnom používaní internetu nie je vždy nutná psychoterapia. Niekedy stačí iba vhodná rodičovská intervencia a racionálne poradenstvo zo strany odborníka. 

Deti potrebujú jasné, ale láskyplné hranice. Týka sa to aj používania digitálnych médií. Je preto dôležité, aby rodičia svojim deťom nastavili jasné pravidlá pri používaní digitálnych technológií. Koľko denne, kedy, za akých okolností a hlavne čo. A tieto pravidla sa snažili čo najviac dodržiavať. Nie je rozumné používať technológie ako digitálnu pestúnku, to znamená strčiť dieťaťu mobil alebo tablet do ruky vždy, keď rodič nemá čas alebo chceme dieťa upokojiť a nechať ho sledovať hocičo. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča do jedného roka dieťaťa sa úplne vyhnúť sledovaniu akéhokoľvek monitoru – screen time (televízor, počítač, tablet, mobil), to isté odporúča aj vo veku 1 – 2 rokov, s občasným krátkym časom nepresahujúcim 60 minút. Vo veku 3 – 5 rokov sa odporúča maximálne 1 hodina pred obrazovkou (11).

Iná pomôcka pri určovaní vhodného času stráveného s modernými technológiami vrátané TV a mobilov je pravidlo veku dieťaťa. Vek dieťaťa = čas v hodinách za obrazovkou za týždeň na mimoškolské aktivity. U detí, ktoré už majú vlastný mobil, je dobré využiť rodičovské zámky (napr. v operačnom systéme Androide – Family Link, iPhone – Screen time – čas pred obrazovkou), kde dieťaťu nastavíte presný čas a obsah, ktorý môže používať. Dôležité je s deťmi, ale aj dospievajúcimi komunikovať o tom, čo robia na nete, zaujímať sa o ich „digitálny život“. U dospievajúcich treba dbať na to, aby „neinternetovali“ v noci na úkor spánku. Nezaspávali s mobilom, respektíve ho nepoužívali hneď po zobudení. Je prospešné viesť deti a mladých k dobrým návykom, ktoré zabraňujú rozvoju excesívneho používania. Napr. jesť spoločne v rodine, nepoužívať pri tom mobil. Nepoužívať mobil alebo tablet, keď sleduje TV alebo video. Vypnutie si čo najväčšieho počtu notifikácií, odhlásenie sa z odberov a zredukovanie „follovovania“. Ponúknuť také alternatívne aktivity, ktoré by boli tak isto atraktívne ako mobil a internet. Ideálne spojené s telesným pohybom.

Deti sú veľmi často obrazom svojich rodičov, preto treba aj rodičov viesť k tomu, aby to nepreháňali s digitálnymi médiami, deti to potom automaticky preberajú. Efektívnejšie je zaviesť jednu malú zmenu a dbať na jej dodržiavanie, kým si na ňu dieťa nezvykne. Zaujímavý podnet pri nadmernom používaní internetu môže byť aj tzv. digitálny detox. Na určitý čas, napr. týždeň alebo pravidelne napr. 1 deň do týždňa sa vzdať digitálnych zariadení, ktoré nie sú nepostrádateľné, najmä tých, ktoré používame vo voľnom čase. Aby mala takáto výzva zmysel, mala by sa zapojiť celá rodina vrátane rodičov.           

Kde hľadať pomoc
Ako prvú voľbu treba odkázať rodičov na štátne alebo súkromné Centrá Pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré sú v každom väčšom meste. V týchto centrách posúdia závažnosť problému a prípadne odporučia ďalší postup. Pri ťažších prípadoch je vhodné kontaktovať detského klinického psychológa/psychoterapeuta alebo detského psychiatra. Pomoc ponúkajú aj viaceré nízkoprahové centrá a webové projekty, ktoré sa špecializujú na túto problematiku, napr. anonymnisexholici.sk, respektíve, na prvý kontakt aj IPčko.sk

Literatúra

1. International Classification of Diseases 11th Revision [online]. 2020 [cit. 2020-10-21]. Dostupné z: https://icd.who.int/en
2. Šavrnochová, M., Holdoš, J., Almašiová, A. (2020). Excesívne používanie internetu u adolescentov na Slovensku. Banská Bystrica (Slovensko): Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici - Belianum, 2020. – 176 s.
3. Smahel, D., Helsper, E., Kalmus, V., Blinka, L., & Ólafsson, K. (2012) Excessive internet use among European children. EU Kids Online, London School of Economics & Political Science, London, UK.
4. Billieux, J., van Rooij, A.J., Heeren, A., Schimmenti, A., Maurage, P., Edman, J., … & Kardefelt-Winther, D. (2017). Behavioural Addiction Open Definition 2.0-using the Open Science Framework for collaborative and transparent theoretical development. Addiction, 112(10), 1723 – 1724. doi:10.1111/add.13938.
5. Montag C., Reuter M. (eds) Internet Addiction. Studies in Neuroscience, Psychology and Behavioral Economics. Springer, Cham. doi:10.1007/978-3-319-07242-5_9.
6. Griffiths, M. (2005). A “components” model of addiction within a biopsychosocial framework. Journal of Substance Use, 10(4), 191–197. doi:10.1080/14659890500114359.
7. Dempsey, A.E., O’Brien, K.D., Tiamiyu, M.F., & Elhai, J.D. (2019). Fear of missing out (FoMO) and rumination mediate relations between social anxiety and problematic Facebook use. Addictive Behaviors Reports, 9, 100150. doi:10.1016/j.abrep.2018.100150.
8. Dell’Osso, B., Di Bernardo, I., Chamberlain, S., & Fineberg, N. (2020). Learning to deal with Problematic Usage of the Internet. COST Action CA16207. [cit. 2020-11-12]. Dost. z: https://www.internetandme.eu/wp-content/uploads/2020/10/PUICompanionBook_high-pp-distese.pdf.
9. Holdoš, J. 2019). Excesívne používanie internetu u detí In P. Izrael, J. Holdoš (Eds.), Digitálne detstvo (s. 123 – 156). VERBUM - vydavateľstvo KU.
10. Izrael, P., Holdoš, J., Ďurka, R., & Hasák, M., (2020). Slovenské deti a dospievajúci na internete. Záverečná správa z výskumu EU Kids Online IV – Slovenská republika. Ružomberok: Katolícka univerzita v Ružomberku.
11. Smahel, D., Machackova, H., Mascheroni, G., Dedkova, L., Staksrud, E., Ólafsson, K., Livingstone, S., and Hasebrink, U. (2020). EU Kids Online 2020: Survey results from 19 countries. EU Kids Online. doi:10.21953/lse.47fdeqj01ofo
12. Guidelines on physical activity, sedentary behaviour and sleep for children under 5 years of age. Geneva: World Health Organization; 2019. Licence: CC BY-NC-SA 3.0 IGO.