Mgr. Matej Gogola, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta, Ústav sociálneho lekárstva a lekárskej etiky, Oddelenie histórie medicíny a zdravotníctva 29.06.2026

Niektoré výrazné osobnosti (nielen) z radov lekárov pôsobiacich na Slovensku počas obdobia socializmu dokázali prekročiť pomyselné hranice a etablovať sa aj v medzinárodnom odbornom kontexte. Jedným z takýchto intelektuálov bol nepochybne zakladateľ slovenskej modernej endokrinológie (ako experimentálnej, tak klinickej) Julián Podoba. Jeho objav viedol k zlepšeniu zdravotného stavu populácie na našom území, čo bol vskutku nevídaný počin. Životné dielo tohto internistu, vedca a pedagóga sa neoddeliteľne spája s výskumom štítnej žľazy a predovšetkým s bojom proti endemickej hypotyreóze s mentálnou retardáciou, dobovo označovanej ako endemický kreténizmus. Toto ochorenie totiž desaťročia devastovalo nielen horské či podhorské oblasti Slovenska.

Ako napísal jeho syn, známy etnograf a sociálny antropológ Juraj Podoba, otec „bol modelovým príkladom pána doktora obdobia Belle Époque, ktorý symbolizoval vysokú odbornosť, profesionálnu korektnosť a svedomitosť, slušnosť, decentné spoločenské vystupovanie a solídne klasické aj špecializované vzdelanie.“

Julián Podoba sa narodil v roku 1916 v Liptovskom Mikuláši, mimochodom, v regióne, v rámci ktorého boli dôsledky jódového deficitu mimoriadne viditeľné. Bol najmladší zo šiestich detí v rodine poľnohospodára a zároveň starostu obce Ostratice (dnes obec v okrese Partizánske), ktorý sa počas 1. ČSR stal dokonca senátorom v Národnom zhromaždení v Prahe. Mladý Julián relatívne skoro opustil domov a už ako deväťročný začal bývať v Bratislave.

Po absolvovaní Masarykovho štátneho reálneho gymnázia v Bratislave (dnes gymnázia na Grösslingovej ulici v Bratislave) začal od roku 1936 študovať medicínu. V roku 1940 štúdium na Lekárskej fakulte, vtedy Slovenskej univerzity, dokončil a začal pracovať v tíme internistu Ladislava Dérera. Počas trojročného pôsobenia v Prahe na III. internej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v rokoch 1945 – 1948 začal aj vďaka vplyvu Josefa Pelnářa a neskôr Josefa Charváta inklinovať k endokrinológii. A tak sa dostal aj k problematike endemickej strumy, ochoreniu, ktoré vzniká, okrem iného, aj nedostatkom jódu v organizme.

Endemickou strumou bolo v minulosti postihnuté najmä obyvateľstvo v oblastiach vysokohorských masívov a vnútrozemského terénu, kde je prirodzený obsah jódu v pôde a zemi nízky. Vo svete je to región Himalájí a ázijských veľhôr, Ánd a centrálnej Afriky, v Európe zasa oblasť Pyrenejí, Álp, Karpát a pohorí Balkánu (a konkrétne na území dnešného Slovenska oblasti Oravy, Liptova či Spiša).

Endemická struma je najčastejším klinickým príznakom jódového deficitu. Vo všeobecnosti dnes už vieme, že vážnym dôsledkom jódovej karencie sú duševné a rastové poruchy v oblastiach ťažkej endémie, ako aj vyššia novorodenecká chorobnosť a úmrtnosť. Ťažký jódový deficit spôsoboval súčasne hypotyreózu gravidných žien, ich plodov, ako aj novorodencov. Dnešní odborníci, medzi ktorých sa radí aj syn Juliána Podobu Ján, evidujú, že ľudia žijúci v oblastiach s ťažkým jódovým deficitom môžu mať priemerný pokles IQ až o 13,5 bodu v porovnaní s porovnateľnými komunitami v oblastiach s normálnym príjmom jódu.

Tento mentálny deficit má množstvo negatívnych dôsledkov napríklad na schopnosť detí učiť sa, na zdravotný stav žien, na kvalitu života a ekonomickú produktivitu v postihnutých oblastiach (Na druhej strane, podľa odborníkov aj nadmerný príjem jódu môže spôsobiť strumu. Dôkazom bola endemická struma na pobreží ostrova Hokkaidó, kde obyvateľstvo v minulosti konzumovalo veľké množstvá morských chalúh, ktoré obsahovali 0,8 – 4,5 g jodidu na 1 kg sušiny).

V minulosti sa však o uvedených poznatkoch nevedelo. Prvý výskum tohto typu na našom území robil už v roku 1865 bratislavský mestský lekár Ján Gerley (pôvodne Hrdlička). Na XI. putovnom zhromaždení informoval uhorských lekárov a prírodovedcov v Bratislave o svojom výskume žitnoostrovského kreténizmu. Ďalšou etapou bol výskum ďalšieho bratislavského lekára Benjamína Lendvaya či, a to už v 30. rokoch 20. storočia, predstaviteľa sociálneho lekárstva Evalda Tománka.

Julián Podoba sa počas svojho pôsobenia v Prahe pripojil k skupine Karla Šilinka, ktorá v rozmedzí rokov 1947 – 1951 na území Čiech a Moravy vykonávala prieskum ochorení z nedostatku jódu, endemickej strumy a endemických degenerácií. Tento výskum Juliána Podobu oslovil natoľko, že niečo podobné podnikol so svojimi spolupracovníkmi v rokoch 1949 – 1953 na území Slovenska. Spolu bolo vyšetrených 157 865 osôb (viac ako 3 % populácie) v 602 obciach.

Zistilo sa, že endemická struma, ktorá vznikla v dôsledku ťažkého deficitu jódu, postihovala celé územie Slovenska. Diferencovali sa tri veľké a intenzívne postihnuté oblasti. Išlo o nížinu Žitného ostrova, oblasť severozápadného Slovenska (Biele Karpaty, Kysuce a Orava) a oblasť Štiavnických vrchov a Slovenského Rudohoria. Struma sa tu zistila u 70 % dievčat a 63 % chlapcov do 10 rokov, u 80 % dospelých žien a 46 % mužov. Výskyt endemickej hypotyreózy s mentálnou retardáciou dosahoval 3 %.

Obr. 1 Časový rozvrh výskumu tyreopatií na území Slovenska. Zdroj: Podoba, J.: Endemická struma na Slovensku. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1962, s. 63.

Jodidácia kuchynskej soli sa postupne začala na Slovensku od roku 1951. Od roku 1966 bola jódová profylaxia povinná, čo znamená, že došlo k prijatiu zákonných opatrení na ochranu a prevenciu pred ochoreniami spôsobovanými nedostatkom jódu. U detí endemická struma pomaly vymizla, v podstate vo všetkých vekových kategóriách sa výskyt strumy znížil, vymizla endemická hypotyreóza s mentálnou retardáciou, zlepšil sa prospech detí v školách, zvýšila sa intelektuálna úroveň národa a ako by povedal klasik, Ondráš Machuľa vymizol zo slovenského vidieka. To všetko aj vďaka vytrvalému a precíznemu výskumu Juliána Podobu, ktorý aj napriek zlému kádrovému profilu a nedostatku vybavenia realizoval svoju víziu. 

Československo sa vďaka nemu a jeho spolupracovníkom zaradilo medzi prvé európske štáty, ktoré čelili nedostatku jódu relatívne jednoduchým spôsobom. Čo je nemenej podstatné, výskum podnietil vznik Endokrinologického ústavu (neskôr Ústav experimentálnej endokrinológie) SAV a Slovenskej endokrinologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti. V čele oboch inštitúcií nestál nikto iný ako Julián Podoba.

 

Obr. 2 Percentuálny výskyt všetkých strúm u žien vo veku 21 – 50 v rokoch 1949 – 1953 podľa okresov. Zdroj: Podoba, J.: Endemická struma na Slovensku. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1962, s. 70.

Záverom, ako sa vyjadril jeden zo synov docenta Podobu, to, že jeho „otec vybudoval v ťažkých podmienkach a napriek systému úplne novú lekársku disciplínu a úspešné vedeckovýskumné pracovisko, nebolo niečo až tak úplne výnimočné. Ale to, že ako úspešný vedec a lekár zostal po celý život slušným človekom, je v kontexte našej zemepisnej šírky a dĺžky niečím skutočne výnimočným.“

Literatúra

1. Jančiga, R.: Ozveny chorôb z deficitu jódu v historických výpovediach a literatúre. In Jahelka, T., Jančiga, R. (eds.): Prečo zmizli Ťapákovci? O mimoriadnom úspechu jednej zdravotníckej intervencie Zásluhy Juliána Podobu na vymiznutí endemickej strumy a endemického kreténizmu na Slovensku. Faber, Bratislava, 2021, s. 67 – 89.
2. Kiss, L.: Dejiny putovných schôdzí uhorských lekárov a prírodovedcov na Slovensku v rokoch 1842 – 1918. (Kandidátska dizertačná práca). Bratislava: Historický ústav SAV, 1998.  
3. Németh, Š., Podoba, J.: Prvé účinky jódovej profylaxie endemickej strumy v oblasti Žitného ostrova. In Bratislavské lekárske listy, 37, 1955, s. 13 – 21.
4. Podoba, J.: Význam jódu pre ľudský organizmus. In Jahelka, T., Jančiga, R. (eds.): Prečo zmizli Ťapákovci? O mimoriadnom úspechu jednej zdravotníckej intervencie Zásluhy Juliána Podobu na vymiznutí endemickej strumy a endemického kreténizmu na Slovensku. Faber, Bratislava, 2021, s. 24 – 42.
5. Podoba, J.: Dielo doc. MUDr. Juliána Podobu, CSc. In Jahelka, T., Jančiga, R. (eds.): Prečo zmizli Ťapákovci? O mimoriadnom úspechu jednej zdravotníckej intervencie Zásluhy Juliána Podobu na vymiznutí endemickej strumy a endemického kreténizmu na Slovensku. Faber, Bratislava, 2021, s. 51 – 66.
6. Podoba, J.: Spomienka na otca: Lekár a vedec v dobe, kedy sa „kalila oceľ“ a lámali charaktery. In Jahelka, T., Jančiga, R. (eds.): Prečo zmizli Ťapákovci? O mimoriadnom úspechu jednej zdravotníckej intervencie Zásluhy Juliána Podobu na vymiznutí endemickej strumy a endemického kreténizmu na Slovensku. Faber, Bratislava, 2021, s. 98 – 104.
7. Podoba, J. et al.: Aktuálne problémy profylaxie ochorení z nedostatku jódu na Slovensku. In Jurkovičová, J., Štefániková, Z. (eds.) Životné podmienky a zdravie. Zborník vedeckých prác. Úrad verejného zdravotníctva, Bratislava, 2016, s. 145 – 154.
8. Podoba, J.: Endemická struma na Slovensku. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1962.
9. WHO: Assessment of iodine deficiency disorders and monitoring their elimination, 3rd ed., WHO Press, Geneva, 2007.