Michaela Birkusová, MSc., výživová špecialistka so zameraním na manažment IBS 09.12.2024

Súhrn: Funkčné poruchy tráviaceho traktu, najmä syndróm dráždivého čreva (IBS), predstavujú častý problém ovplyvňujúci milióny ľudí po celom svete. Aj keď presné príčiny IBS nie sú úplne jasné, viaceré štúdie naznačujú kľúčový vplyv stravy a životného štýlu na symptómy a ich zvládanie.
Symptómy funkčných porúch tráviaceho traktu môžu veľmi zasiahnuť do života pacienta, často práve obrovský nekomfort a znížená kvalita života dokážu dostať pacienta až do psychických či psychiatrických ťažkostí. Hoc na začiatku ich cesty bolo „len” nesprávne fungujúce trávenie prehnane reagujúce na niektoré podnety.

Syndróm dráždivého čreva (anglicky Irritable Bowel Syndrome – IBS) je časté a chronické ochorenie tráviaceho traktu. Ide o funkčnú poruchu trávenia, čo znamená, že neexistuje žiadny zjavný fyzický problém, ktorý by bol príčinou symptómov, ale pacienti trpia opakujúcimi sa problémami s trávením a ďalšími nepríjemnými príznakmi, ako sú nafukovanie, bolesti brucha, neúplné vyprázdnenie, kŕče, hnačky či zápchy. IBS postihuje odhadom 10 – 15 % svetovej populácie a často sa vyskytuje u mladých dospelých, najmä u žien. Najnovšie štúdie hovoria už o čísle vyššom ako 30 % svetovej populácie, čo je alarmujúce. Preto sa v tomto článku pozrieme na to, aký veľký vplyv dokáže mať správny manažment stravovania a životného štýlu pri funkčných poruchách tráviaceho traktu na kvalitu života pacienta.
Kľúčové slová: funkčné poruchy tráviaceho traktu, syndróm dráždivého čreva

Abstract: Functional disorders of the digestive tract, especially irritable bowel syndrome (IBS), are a common problem affecting millions of people worldwide. Although the exact causes of IBS are not entirely clear, several studies suggest that diet and lifestyle can have a key impact on symptoms and their management. The symptoms of functional disorders of the digestive tract can greatly affect the patient's life, often the enormous discomfort and reduced quality of life can lead the patient to psychological or psychiatric problems. Although at the beginning of their journey it was "just" a malfunctioning digestion overreacting to some stimuli. Irritable bowel syndrome (IBS) is a frequent and chronic disease of the digestive tract. It is a functional digestive disorder, meaning that there is no obvious physical problem causing the symptoms, but patients suffer from recurring digestive problems and other unpleasant symptoms such as bloating, abdominal pain, incomplete emptying, cramping, diarrhoea or constipation. IBS affects an estimated 10-15% of the world's population and often occurs in young adults, especially women. The latest studies already speak of a number higher than 30% of the world's population, which is alarming. Therefore, we will look in this article at how much influence the proper management of diet and lifestyle can have on the patient's quality of life in functional disorders of the digestive tract.
Keywords: functional disorders of the digestive tract, irritable bowel syndrome (IBS)

Príznaky IBS
Najčastejšie príznaky, ktoré do ambulancie privedú pacienta, sú problémy s trávením, často sa vyskytujúce epizódy hnačky bez jasných súvislostí s ochorením tráviaceho traktu, alebo pretrvávajúca zápcha spojená s bolesťou brucha a celkovým nepohodlím v čreve. Príznaky IBS sa môžu líšiť od jedného jedinca k druhému, ale najbežnejšie zahŕňajú:

• Bolesti brucha: Často sa vyskytujú v dolnej časti brucha a môžu byť sprevádzané nepríjemnými pocitmi tlaku, kŕčmi alebo nadúvaním.
• Zmeny v stolici: Môže sa vyskytnúť zápcha, hnačka alebo striedanie oboch typov stolice.
• Nadúvanie a plynatosť: Mnohí pacienti s IBS trpia nadúvaním a častými problémami s plynmi nahromadenými v čreve.
• Úľava po vyprázdnení stolice: Po vyprázdnení stolice môže pacient pociťovať úľavu od bolesti alebo nepohodlia.
• Neúplné vyprázdnenie: Pacienti majú často nutkanie na stolicu, po vyprázdnení necítia uspokojenie, majú pocit neúplného vyprázdnenia.
• Nadprodukcia plynov: Pri IBS dochádza k nadprodukcii plynov v čreve, čo pacienti pociťujú ako tlak, kŕče, bolesti v brušnej dutine a často pociťujú aj tzv. prelievanie čriev.

Príčiny IBS
Presná príčina IBS nie je úplne známa, ide však o multifaktoriálny problém a mnohé faktory môžu prispieť k jeho vzniku. Teórií o príčine vzniku IBS je viacero, najviac však dominuje práve akútny alebo chronický stres, stav po masívnej antibiotickej liečbe, postinfekčné stavy a veľa sa diskutuje aj o probléme mikrobiómu. Medzi najčastejšie uvádzané príčiny vzniku IBS patria:

• Citlivé črevo: Niektorí jedinci môžu mať hypercitlivé črevo, ktoré reaguje príliš prehnane na bežné stimuly, ako je napríklad stres alebo určité potraviny.
• Zmeny v črevnom mikrobióme: Dysbióza – nerovnováha a zmenená funkčnosť črevného mikrobiómu môžu mať vplyv na fungovanie tráviaceho systému a môžu byť spojené s vyšším výskytom IBS.
• Stres a psychologické faktory: Emocionálny stres a psychologické faktory, ako úzkosť a depresia, môžu zhoršiť príznaky IBS, alebo môžu byť spúšťačmi ich vzniku.
• Hypersenzitívny nervový systém: Najnovšie štúdie ukazujú na prehnane reagujúci enterálny nervový systém ako na jednu z hlavných príčin rozvoja IBS u pacientov. Predpokladá sa, že porušená os črevo-mozog stojí za IBS, a že jej príčinou je stresová záťaž.

Typy IBS 
Syndróm dráždivého čreva (IBS) sa delí na niekoľko hlavných typov na základe prevládajúcich symptómov a charakteristík:

1. IBS s prevahou hnačky (IBS-D)
   Charakteristika: Pacienti s IBS-D majú prevahu hnačky ako hlavný príznak. Ich stolica je často riedka a môže byť sprevádzaná náhlou potrebou vyprázdniť črevo (najmä po jedle) a nedokážu predvídať, kedy to nastane.
   Príčiny a faktory: Tento typ IBS môže byť spôsobený rýchlym pohybom potravy cez črevo alebo črevnou hypersenzitivitou.
2. IBS s prevahou zápchy (IBS-C)
   Charakteristika: U pacientov s IBS-C dominuje zápcha. Stolica je často tvrdá a suchá, čo spôsobuje ťažkosti pri vyprázdňovaní a môže ju sprevádzať pocit neúplného vyprázdnenia čreva.
   Príčiny a faktory: Nízka frekvencia črevných pohybov, nedostatok vlákniny v strave alebo nedostatočný príjem vody môžu prispieť k vzniku tohto typu IBS.
3. IBS s miešanými príznakmi (IBS-M)
   Charakteristika: Pacienti s IBS-M prechádzajú obdobiami hnačky a obdobiami zápchy. Symptómy sa môžu meniť v čase, alebo sa vyskytovať súčasne.
   Príčiny a faktory: Tento typ IBS môže byť dôsledkom zložitej interakcie medzi rôznymi faktormi vrátane stravovacích návykov, stresu a individuálnej citlivosti čreva.
4. Nešpecifické IBS (IBS-U)
   Charakteristika: U pacientov s IBS-U nie je žiadna prevládajúca forma stolice. Ich symptómy môžu byť rôznorodé a nezapadajú do konkrétneho vzoru.
   Príčiny a faktory: Pri IBS-U môžu byť symptómy ťažšie identifikovateľné, alebo sa môžu líšiť od tradičných foriem IBS.

Ďalšie formy IBS:
Okrem týchto hlavných typov existujú aj ďalšie špecifické formy IBS, ktoré zahŕňajú:

• Postinfekčné IBS (IBS-PI): Vzniká po prekonaní infekčnej choroby tráviaceho traktu, správnym manažmentom vie po nejakom čase úplne odznieť.
• Stresom indukované IBS: Symptómy IBS sú vyvolané nadmerným stresom alebo úzkosťou, v takomto prípade je nutná spolupráca s psychológom a psychiatrom a často neúčinkujú žiadne iné metódy manažmentu IBS.
• Detské IBS: IBS sa môže vyskytnúť u detí a mládeže a môže mať odlišné prejavy a riadenie, najčastejšie sa objavuje v predpubertálnom a pubertálnom období a môže časom pri správnom manažmente vymiznúť.

Rozpoznanie špecifického typu IBS je dôležité pre zameranie liečby a manažmentu symptómov. Diagnostika IBS je zvyčajne založená na symptómoch pacienta a vylúčení iných možných príčin ich ťažkostí adekvátnymi vyšetreniami. 
Následne je vhodné odoslať takéhoto pacienta za výživovým či nutričným špecialistom venujúcim sa manažmentu IBS, ktorý dokáže spolu s pacientom identifikovať jeho spúšťače. Spolu upravia životosprávu a jedálny lístok tak, aby pacient opäť dokázal fungovať v bežnom živote bez ťažkostí a obmedzení.

 

Liečba IBS
Liečba IBS je zameraná na zmiernenie symptómov a zlepšenie kvality života pacienta. Je dôležité vysvetliť pacientovi, že IBS nie je možné vyliečiť úplne, pretože nie je zatiaľ jasná príčina vzniku. Keďže ide o multifaktoriálny problém, liečba je tiež mnohoúrovňová. A vždy musí byť personalizovaná, uspôsobená konkrétnemu pacientovi na jeho životné potreby, pracovné a fyzické zaťaženie, na psychickú náročnosť jeho života a požiadavky. Niektoré možnosti liečby zahŕňajú:

• Zmeny v stravovaní: Diéta s nízkym obsahom FODMAP alebo iné diétne stratégie môžu pomôcť znížiť symptómy. Zmeny v stravovaní sú obvykle dlhodobé, resp. doživotné a pre pacientov s IBS je dôležité  absolvovať komplexný manažment IBS s trénovaným výživovým špecialistom, aby boli zmeny v stravovaní nastavené správne a efektívne, aby bola zachovaná nutričná a plnohodnotná energetická bilancia.
• Lieková terapia: Lieky, ako sú antispazmodiká, probiotiká, laxatíva, niektoré výživové doplnky alebo antidepresíva, sa môžu použiť na zmiernenie niektorých symptómov IBS. Pacienti by sa mali počas spolupráce so špecialistom naučiť, ako správne používať odporúčané lieky pri ich vlastnom organizme v závislosti na ich potrebách, type IBS a aktuálnych symptómoch.
• Zvládanie stresu: Techniky relaxácie, meditácia, fyzické cvičenie a terapia môžu byť užitočné pri zvládaní stresu a zlepšovaní emocionálneho zdravia, čo vedie k zlepšeniu symptómov funkčných porúch tráviaceho traktu.

Vzťah medzi stravou a IBS
Mnoho jednotlivcov s IBS uvádza, že niektoré potraviny môžu spúšťať alebo zhoršovať ich symptómy. Veľmi často sa do ambulancií gastroenterológov či výživových špecialistov dostávajú až po tom, ako si sami naordinujú rôzne diéty, vyradia potraviny či celé skupiny potravín a ich kvalita života a celkové zdravie vďaka tomu rapídne klesajú.
Problémom pri syndróme dráždivého čreva sú najmä potraviny s vysokým obsahom tzv. FODMAP, čo znamená F – fermentable O – oligosacharides D – disacharides M – monosacharides And P – polyols. Tieto typy sacharidov sa radia medzi rýchlejšie fermentovateľné a práve táto ich vlastnosť sa ukazuje ako jedna z príčin intolerancie niektorými pacientami, ktorí majú citlivý nervový systém neadekvátne reagujúci na vzniknuté plyny a produkty fermentácie. Výskumy v tejto oblasti smerujú k otázkam prečo práve niektorým ľudom tieto typy sacharidov spôsobujú ťažkosti. Niektoré odpovede máme, ale je potrebný ďalší výskum.
Niektoré z najčastejších faktorov, ktoré môžu zhoršovať príznaky IBS, zahŕňajú:

• Potraviny s vysokým obsahom vlákniny: Niektoré potraviny bohaté na vlákninu, ako sú strukoviny, niektoré druhy ovocia a zeleniny či obilniny môžu spôsobiť nadúvanie a plynatosť.
• Mliečne výrobky: Obsah laktózy v mliečnych výrobkoch môže byť problémom pre niektorých ľudí s IBS, najmä pre tých s intoleranciou laktózy.
• Potraviny s vysokým obsahom tuku: Mastné potraviny, ako smažené jedlá alebo tučné mäso, môžu spomaľovať trávenie a spôsobovať nepohodlie u niektorých jedincov s IBS.
• Potraviny s efektom nafukovania: Niektoré potraviny, ako kapusta, cibuľa, brokolica a karfiol, môžu spôsobiť nadúvanie a nepohodlie pre ich vysoký obsah špecifických cukrov. Špeciálnou skupinou sú sýtené nápoje, ktoré sa ukazujú ako nevhodné pri IBS práve pre extra obsah plynov, ktoré môžu spôsobiť nafukovanie.
• Stresové zaťaženie: Stres, hlavne chronický, sa ukazuje ako jeden z najčastejších spúšťačov symptómov pri pacientoch s IBS.

Naopak, niektoré potraviny a nápoje môžu byť prijateľnejšie na trávenie pre jednotlivcov s IBS:

• Potraviny s nízkym obsahom vlákniny: Jemne strúhané ovocie a zelenina, biely chlieb, ryža alebo kyslomliečne produkty môžu byť ľahko stráviteľné a je menej pravdepodobné, že vyvolajú nepohodlie.
• Nízkolaktózové alebo bezlaktózové alternatívy mliečnych produktov: Pre tých, ktorí majú problémy s laktózou, existujú alternatívy ako bezlaktózové mlieko a mliečne produkty, ktoré môžu byť prijateľnejšie pre tráveniu.
• Malé porcie: Konzumácia menších porcií potravy môže minimalizovať príznaky, pretože menšie množstvo potravy môže znížiť zaťaženie tráviaceho systému.
• Prirodzene bezlepkové potraviny: Prirodzene bezlepkové obilniny a potraviny z nich obsahujú minimum fruktánov, ktoré sa radia medzi FODMAP, a preto tieto potraviny prinášajú úľavu do života pacientov s IBS. Je však dôležité pochopiť, že pri IBS nie je problém lepok, ale práve fruktány z obilnín, v ktorých sa lepok prirodzene nachádza.

Diéta s nízkym obsahom FODMAP
Jedným z najdôležitejších prístupov k diétnej liečbe IBS je diéta s nízkym obsahom FODMAP. Ide o zložité uhľohydráty, ktoré môžu spôsobovať nadúvanie, plynatosť a iné gastrointestinálne symptómy u niektorých jedincov. Diéta s nízkym obsahom FODMAP zahŕňa obmedzenie potravín bohatých na tieto zložité uhľohydráty, ako sú niektoré druhy ovocia, zeleniny, obilniny a iné potraviny a ich následné retroindukovanie do jedálneho lístka pacienta v špecifickom postupe. Štúdie ukázali, že diéta s nízkym obsahom FODMAP môže významne zmierniť symptómy IBS u mnohých pacientov.
Diéta s nízkym obsahom FODMAP je špeciálna stravovacia stratégia, ktorá sa často používa na liečbu a riadenie syndrómu dráždivého čreva (IBS) a ďalších funkčných porúch tráviaceho traktu. Pracuje sa s ňou aj pri pacientoch so SIBO (syndróm bakteriálneho prerastania), pri divertikulózach, hypotyreózach, pri funkčných zápchach aj hnačkách.

Princíp diéty s nízkym obsahom FODMAP
FODMAPs – Tieto zložité uhľohydráty sa nachádzajú v mnohých potravinách, ako sú niektoré druhy ovocia, zeleniny, obilnín, mliečnych výrobkoch a sladidlách. Pre niektorých jedincov môžu tieto FODMAPs spôsobovať nadúvanie, plynatosť, hnačku a iné tráviace problémy.
Fázy diéty – Diéta s nízkym obsahom FODMAPs je zvyčajne zavedená vo forme dvojfázovej diéty. Počas prvej fázy sa jednotlivcom odporúča úplne eliminovať všetky potraviny obsahujúce vysoké množstvá FODMAPs. Po niekoľkých týždňoch, keď sa dosiahne zlepšenie symptómov, potraviny s vysokým obsahom FODMAPs sa postupne znovu zavádzajú v jednotlivých skupinách a práve vďaka tejto druhej fáze sa zisťuje, ktoré z nich spôsobujú pacientovi problémy. Práve táto druhá fáza, tzv. retroindukcia, je najdôležitejšia, pretože počas nej pacient spozná svoje trávenie a reakcie svojho tela na niektoré skupiny FODMAPs. Poznanie svojich vlastných spúšťačov je hlavnou úlohou celého lowFODMAP protokolu, pretože práve tým si dokáže pacient upraviť jedálny lístok tak, aby sa zastabilizovali jeho ťažkosti súvisiace s prejavmi IBS.
Často sa v odborných článkoch spomína aj tretia fáza lowFODMAP protokolu, ktorá hovorí práve o personalizácii stravovania a životného štýlu daného pacienta podľa jeho vlastných zistení v rámci celého protokolu.
Pre samotného pacienta je lowFODMAP protokol pomerne náročný proces, ktorý sa pre neznalosť problematiky výživy a nutričných princípov môže skončiť zbytočným chudnutím, zhoršením celkového stavu a zdravia pacienta a nástupom psychických ťažkostí, ktoré, paradoxne, celkový zhoršený stav ešte prehĺbia.
Preto je dôležité odoslať pacienta s diagnostikovaným IBS do ambulancie nutričného či výživového špecialistu, ktorý má adekvátne vzdelanie a skúsenosti v oblasti manažmentu pacientov s IBS a vie každého pacienta nasmerovať k úspešnému zvládnutiu nielen lowFODMAP protokolu, ale i k následnej úprave životného štýlu.

Potraviny s nízkym obsahom FODMAP
V prvej fáze lowFODMAP protokolu sa stravovanie pacienta zameriava na potraviny s nízkym obsahom FODMAP, aby sa zlepšili symptómy a zastabilizoval stav. Eliminačná fáza protokolu je však striktne časovo ohraničená na 2 až 6 týždňov, dlhodobé zotrvanie v tejto fáze protokolu nie je vhodné ani z nutričného a ani z celkového pohľadu na výživu človeka. 
Potraviny, s ktorými sa primárne pracuje počas prvej, eliminačnej fázy lowFODMAP protokolu:
Bezlepkové obilniny: Výber prirodzene bezlepkových obilnín, ako je ryža, kukurica, quinoa a pohánka, je bezpečnou voľbou pre jedincov s IBS. Je možné siahnuť aj po komerčne upravovaných obilninách vhodných pri bezlepkovej diéte, ako sú napríklad bezlepkové ovsené vločky či rôzne bezlepkové zmesi na pečenie koláčov, chlebov či pečiva. Problémom pri IBS nie je lepok samotný, ale práve fruktány nachádzajúce sa prirodzene v lepkových obilninách.
Ovocie a zelenina s nízkym obsahom FODMAP: Ovocie ako banány, citrusové plody a niektoré bobule, spolu so zeleninou ako mrkva, uhorka a zemiaky, sú vhodné v rámci prvej fázy diéty s nízkym obsahom FODMAP.
Mäso a vajcia: Všeobecne sú mäsové a vaječné produkty považované za bezpečné, pokiaľ nie sú spracované s prídavkom nevhodných prísad. 
Bezlaktózové mliečne produkty: Laktóza je pre mnoho pacientov s IBS spúšťačom symptómov, preto sa v eliminačnej fáze vyradzujú bežné mliečne produkty a nahrádzajú sa bezlaktózovými. Pri tejto skupine treba byť veľmi opatrný s rastlinnými náhradami, najmä sójovými či hráškovými nápojmi a rôznymi vegánskymi náhradami. Tieto sú obvykle vysoko FODMAP a spôsobia pacientom ťažkosti.

Potraviny s vysokým obsahom FODMAP, ktorým sa treba vyhýbať
Cibuľa a cesnak: Tieto druhy zeleniny sú častým zdrojom FODMAPs a môžu byť problematické pre niektorých jedincov s IBS. Je možné ich nahradiť podobnými typmi zeleniny či bylinkami na dochucovanie jedál.
Ovocie s vysokým obsahom fruktózy: Jablká, hrušky, čerešne a broskyne sú len niektoré z ovocia, ktoré je potrebné obmedziť alebo eliminovať pre vysoký obsah fruktózy, ktorá patrí medzi FODMAPs.
Strukoviny: Fazuľa, hrach a šošovica sú bohaté na FODMAPs a môžu spôsobovať tráviace problémy. Galaktooligosacharidov (GOS) v nich sa čiastočne možno zbaviť namáčaním a naklíčením, pacient však musí presne vedieť, ako reaguje na tieto typy FODMAP a aký spôsob úpravy strukovín mu vyhovuje vzhľadom na obsah GOS.
Obilniny: Bežné obilniny ako pšenica, špalda, raž, jačmeň obsahujú okrem lepku aj vyššie spomínané fruktány a tie vedia spôsobovať ťažkosti a zhoršovať symptómy pri IBS. Fruktány je možné odstrániť z pečiva správnymi technikami kváskovacieho procesu, počas ktorého sú spotrebované baktériami a v pečive sa viac nenachádzajú.
Pri komplexnom lowFODMAP protokole úzko pracuje nutričný či výživový špecialista s pacientom na tom, aby najprv úplne odstránil  z jedálneho lístka vysoko FODMAP potraviny, uľavil jeho symptómom a následne postupne retroindukoval jednotlivé skupiny FODMAP a sledoval reakcie tela. Každé trávenie reaguje na iné skupiny FODMAP, a preto je nutné, aby si každý pacient prešiel celým lowFODMAP protokolom sám. Ide o pomerne komplexnú, minimálne 3-mesačnú spoluprácu, ktorá pacientom ukáže, čo je ich hlavným problémom a čomu sa potrebujú v budúcnosti vyhnúť pri konzumácii jedál, aby ich trávenie fungovalo a mali čo najmenej tzv. flare-up (zhoršenie stavu). Dobre odvedený manažment IBS naučí pacienta aj postupy, ako si pomôcť v prípade zhoršenia stavu, aké lieky či techniky upokoja jeho tráviaci trakt a vrátia ho opätovne do bežného života.

Doplnky stravy a probiotiká
Okrem úpravy stravy sa pri manažmente IBS používajú aj doplnky stravy a probiotiká. Niektoré štúdie naznačujú, že určité probiotické kmene môžu pomôcť zmierniť symptómy IBS tým, že špecificky ovplyvňujú mikrobióm čreva a zlepšujú trávenie. Avšak účinnosť probiotík môže byť veľmi individuálna a závisieť od konkrétneho kmeňa (účinnej látky) probiotík a od jednotlivca. Je dôležité poznať zloženie jednotlivých probiotických prípravkov a nasadzovať ich pacientovi s obozretnosťou a správnou inštruktážou. Ideálnou voľbou sú cielené probiotiká a prebiotiká. Mnohé doplnky stravy, vrátane probiotických prípravkov, obsahujú tak vlákninové plnidlá, rôzne typy fermentovateľných sacharidov, ktoré pri dlhšom užívaní môžu pacientom zhoršiť ich symptómy.

Psychologické faktory a IBS
Okrem stravy a fyzických faktorov existuje dôkaz o spojení medzi psychologickými faktormi, ako je stres, úzkosť a depresia, a symptómami IBS. U niektorých jedincov môže zvládanie stresu a psychologická podpora zohrávať kľúčovú úlohu pri riadení IBS. To môže zahŕňať techniky relaxácie, kognitívno-behaviorálnu terapiu a iné psychologické intervencie. Je vhodné a odporúča sa začať psychoterapiu pacientom s IBS hneď na začiatku manažmentu syndrómu dráždivého čreva. Niektorí citlivejší pacienti môžu potrebovať aj psychiatrickú liečbu ako súčasť komplexného manažmentu ich stavu, toto je však v odbornej obci posudzované veľmi individuálne a odporúčané ako posledná možná voľba liečby IBS.

Vplyv alkoholu a kofeínu
Alkohol a kofeín sú ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť symptómy IBS. Pre niektorých jednotlivcov môže konzumácia alkoholu spôsobiť zhoršenie symptómov, ako sú bolesti brucha, hnačka alebo nadúvanie. Rovnako tak kofeín, nachádzajúci sa v káve, čaji a iných nápojoch, môže dráždiť črevá a spôsobovať nepohodlie. Niekedy môže pomôcť len znížiť množstvo vypitých kofeínových nápojov denne a pacienti pociťujú úľavu, niekedy treba pristúpiť k úplnému vyradeniu takýchto nápojov z jedálneho lístka.

Vplyv životného štýlu
Pravidelná fyzická aktivita môže podporiť zdravé trávenie a elimináciu symptómov. Zároveň je dôležité minimalizovať stres, ktorý u niektorých jedincov môže zhoršiť symptómy IBS. Techniky, ako meditácia, joga alebo hlboké dýchanie môžu byť užitočné pri zvládaní stresu a zlepšovaní celkového zdravia tráviaceho systému. Je však namieste spomenúť typy športov, ktoré sa vo vedeckých sledovaniach ukazujú ako vhodné pri manažmente IBS. Ako vhodné typy športu vieme pacientom s IBS na začiatku ich ozdravnej cesty odporučiť napríklad plávanie, nordic walking, jogu, pilates, ľahký treking. Nevhodné sú dynamické, silové a náročné športy, ktoré príliš zaťažujú organizmus.

Individuálny prístup a podpora
Jednotlivci s IBS môžu mať individuálne potreby a reakcie organizmu na stravu a životný štýl. Preto je dôležité mať individuálny prístup k manažmentu IBS, ktorý zahŕňa experimentovanie s rôznymi typmi potravín, sledovanie reakcií organizmu, doplnkami stravy a životnými štýlmi. Podpora od lekárov, dietológov, nutričných a výživových špecialistov a podporných skupín môže poskytnúť dôležitú podporu a informácie pacientom a prináša do ich života potrebné uspokojenie a nádej na zlepšenie ich stavu.

Záver
Syndróm dráždivého čreva (IBS) je komplexné ochorenie tráviaceho systému, ktoré ovplyvňuje mnoho aspektov života a jeho kvalitu. Manažment IBS zahŕňa nielen diétu, ale aj životný štýl, psychologické faktory a individuálny prístup k liečbe. S prevahou vedomostí, podporou a individuálnym plánom liečby môžu jednotlivci s IBS dosiahnuť lepšiu kontrolu nad svojimi symptómami a zlepšiť svoju kvalitu života. Potrebujú však pochopenie, rešpekt a správne usmernenie v živote so svojím novým „kamarátom”, syndrómom dráždivého čreva.

Literatúra:

1. Chey, William. D., et al. “A Systematic Review of Methodological Quality of Meta-Analyses in Irritable Bowel Syndrome.” The American Journal of Gastroenterology 112.10 (2017): 1502 – 1509.
2. Gibson, Peter. R. and Susan J. Shepherd. “Evidence‐based dietary management of functional gastrointestinal symptoms: The FODMAP approach." Journal of Gastroenterology and Hepatology 25.2 (2010): 252 – 258.
3. Ford, Alexander C. et al. “Efficacy of prebiotics, probiotics, and synbiotics in irritable bowel syndrome and chronic idiopathic constipation: systematic review and meta-analysis.” The American Journal of Gastroenterology 109.10 (2014): 1547 – 1561.
4. Halmos, Emma P. et al. “A diet low in FODMAPs reduces symptoms in patients with irritable bowel syndrome and a probiotic restores bifidobacterium species: a randomized controlled trial.” Gastroenterology 146.1 (2014): 67 – 75.
5. Drossman, Douglas A. et al. "Psychosocial aspects of the functional gastrointestinal disorders." Gastroenterology 130.5 (2006): 1447 – 1458.