Ing. Ivan Mach, CSc. 05.10.2026

Súhrn: Hlavný rizikový faktor pre vývoj osteoporózy vo vyššom veku predstavuje nedostatok hlavného minerálneho zdroja na výstavbu a kompaktnú štruktúru kostí – vápnika. Môže byť spôsobený nielen stravou chudobnou na jeho potravinové zdroje, ale aj poruchami vstrebávania vápnika do kostí v dôsledku zníženého pH. Toto riziko býva obvykle ešte doplňované vplyvom hormonálnych zmien, mierou zaťaženia skeletu pohybovými aktivitami zaťažujúcimi kosti, nedostatkom vitamínov D3 a K2 a ďalšími nutričnými faktormi, najmä zvýšeným príjmom fosforu. Pohybové aktivity udržujúce normálnu činnosť svalov a zaťažujúce kosti tiež prispievajú k ich spevneniu a reabsorpcii vápnika.
Kľúčové slová: osteoporóza, vápnik, vitamín D3, vitamín K2, fytoestrogény, fosfor

Abstract: The main risk factor for the development of osteoporosis in older age is the lack of the main mineral source for the construction and compact structure of bones - calcium. It can be caused not only by a diet poor in its food sources, but also by disturbances in the absorption of calcium into the bones due to a reduced pH. This risk is usually supplemented by the effect of hormonal changes, the level of stress on the skeleton from physical activities that stress the bones, the lack of vitamins D3 and K2 and other nutritional factors, especially increased intake of phosphorus. Movement activities, maintaining normal muscle activity and stressing bones, also contribute to their strengthening and reabsorption of calcium.
Key words: Osteoporosis, calcium, vitamin D3, vitamin K2, phytoestrogens, phosphorus

Osteoporóza je komplexné chronické ochorenie charakterizované znížením hustoty kostných minerálov, zhoršenou pevnosťou kostí a zvýšeným rizikom krehkých zlomenín. Je ovplyvniteľné rôznymi faktormi životného štýlu, stravy a genetickými faktormi. Vplyv nutričných faktorov na vznik, prevenciu a progresiu tohto ochorenia je veľmi významný.

Obvykle sa usudzuje, že hlavný rizikový faktor pre vývoj osteoporózy najmä vo vyššom veku predstavuje nedostatok hlavného minerálneho zdroja pre výstavbu a kompaktnú štruktúru kostí – vápnika. Môže byť spôsobený nielen stravou chudobnou na jeho potravinové zdroje, ale aj poruchami vstrebávania vápnika do kostí v dôsledku zníženého pH. Toto zďaleka nie jediné riziko býva obvykle ešte doplňované vplyvom hormonálnych zmien, mierou zaťaženia skeletu pohybovými aktivitami zaťažujúcimi kosti, nedostatkom vitamínov D3 a K2 a ďalšími nutričnými faktormi, najmä zvýšeným príjmom fosforu. Pohybové aktivity udržujúce normálnu činnosť svalov a zaťažujúce kosti prispievajú k ich spevneniu a reabsorpcii vápnika. Pohybom a cvičením môžeme preventívnu úlohu výživy pri osteoporóze účinne podporiť, zatiaľ čo sedavý životný štýl jej riziko zvyšuje (1).

Acidóza a vstrebávanie vápnika
Mnoho štúdií poukazuje na zistenie, že vysoký príjem bielkovín, najmä z potravín živočíšneho pôvodu, spôsobuje zvýšenie exkrécie vápnika, takže jeho potrebu zvyšujú (2 – 4). Dôvodom je acidogénny metabolizmus bielkovín, ku ktorému prispievajú najmä sírne aminokyseliny obsiahnuté v mäse aj v cereáliách. Bolo zistené, že postmenopauzálne ženy s vysokým príjmom živočíšnych bielkovín a s nízkym príjmom rastlinných bielkovín majú vysoký stupeň strát kostnej hmoty a vysoké riziko zlomenín bedrových kĺbov (5) spôsobené osteoporózou.

Telesný vápnik, zvyčajne vo forme fosfátov a bikarbonátov, predstavuje zásobu alkalizujúcich báz, ktoré by mali vyrovnávať účinky acidifikujúcej stravy (6). Keď sú kladené vysoké nároky na neutralizáciu týchto účinkov, zásoby vápnika alkalicky viazaného v kostnej hmote sa znižujú a kosti majú tendenciu stávať sa krehkými. Uvoľnený vápnik sa už sa nedokáže vracať do kostí a obličkami sa vylučuje do moču. Preto je alkalizujúca strava bohatá na draslík, a to najmä z ovocia, zeleniny a orechov pri prevencii osteoporózy veľmi prospešná.

Kompenzácia estrogénovej aktivity
Rizikovým faktorom osteoporózy u žien po menopauze je nižšia hladina estrogénov v sére. Pokiaľ je hladina estrogénov v krvi nízka, rastlinné fytoestrogény môžu zo stravy prevziať ich úlohu a pôsobiť rovnako ako estrogény, t. j. podporovať vstrebávanie vápnika do kostí. Priaznivo ovplyvňujú denzitu kostnej hmoty a majú ďalšie preventívne účinky, napr. môžu znižovať kardiovaskulárne riziko, riziko rakoviny prsníka a hrubého čreva. Do rodiny fytoestrogénov patria izoflavóny zo sóje, lignany z čaju, ľanového semienka a otrúb a stilbény zo šupiek hroznového vína (7).

Vitamín D3
Vstrebávanie vápnika v organizme výrazne ovplyvňuje hladina vitamínu D3, ktorý z tráveniny v čreve uvoľňuje vápnik a ten je potom distribuovaný krvou do všetkých tkanív vrátane kostí. Niektorí ľudia sú však ohrození jeho nedostatkom, napr. osoby s dennými aktivitami bez slnečného žiarenia, čo je hlavný environmentálny faktor podmieňujúci saturáciu vitamínom D3. K ohrozeným ďalej patria osoby s priemerným/nepravidelným príjmom potravinových zdrojov s vitamínom D3, prípadne osoby s výhradne sezónnou expozíciou slnečnému žiareniu alebo ľudia s alergickou reakciou na žiarenie UV-B (290 – 310 nm).

Aktívne formy vznikajú iba enzymaticky účinkom hydroláz v pečeni a obličkách. Dominantná je tvorba vitamínu D3 (cholekalciferolu) z 7-dehydrocholesterolu podporovaná slnečnou UV-radiáciou, zatiaľ čo tvorba vitamínu D2 (ergokalciferolu) je iba 10 %. Farmako-medicínske výživové odporúčania ešte v 90. rokoch nabádali, že vitamínmi rozpustnými v tukoch (A, D, E a K) sa možno predávkovať, takže by sme ich nemali doplnkovo ​​užívať a spoliehať sa len na ich prírodné zdroje.

Postupne sa však ukázalo, že toto odporúčanie nemožno paušalizovať, napokon ako žiadne tzv. výživové odporúčania, pretože sa zistilo, že väčšinová populácia má zvýšenú potrebu vitamínu D3, pretože trpí jeho nedostatkom, a dokonca, že jeho potreba je veľmi individuálna. Dnes sa považuje za úplne bezpečné, keď sa prijíma vitamín D3 prirodzene zo stravy a tvorí pôsobením slnečného svetla – vtedy sa predávkovať nemožno. Je to však dostatočná/účinná dávka? Väčšine dospelých osôb, ktoré sa nepravidelne/sezónne vystavujú slnku a nepravidelne konzumujú dostatočne bohaté prírodné zdroje vitamín D3, sa odporúča ako úplne bezpečná dávka 10 – 25 µg/deň, najviac však 100 µg/deň (8).

Význam vitamínu K2
Pretože vitamín D3 podporuje kalcifikáciu arteriálneho povlaku, časť uvoľneného vápnika, väčšinou alimentárneho pôvodu, sa vstrebáva do aterómov v cievnej výstelke. Akonáhle sa vďaka vitamínu D3 vstrebe vápnik z tenkého čreva do krvného riečiska, môže sa usadzovať najmä vo vencovitých tepnách. O miere týchto strát a výške rizika nežiaducej cievnej kalcifikácie rozhoduje hladina vitamínu K2, ktorá podporuje vstrebávanie vápnika do kostí, takže jeho straty spôsobené kalcifikáciou znižuje (9).

Vitamín D v prítomnosti vitamínu K2 MK7 (menachinónu) aktivuje osteokalcín, ktorý stimuluje absorpciu vápnika do kostí, čo je žiaduce. Vitamín K2 potom aktivuje tzv. matrix GLA proteín (GLP), ktorý „presmerováva“ vápnik z ciev do kostí, a tak pôsobí ako prirodzený inhibítor tkanivovej kalcifikácie. Preto je pri doplňovaní vitamínu D3 potrebné vždy odporúčať aj suplementáciu vitamínom K2, aby sa znížilo riziko aterosklerózy bez ohľadu na to, či má klient sklony k osteoporóze. Prírodný vitamín K2 sa nachádza napr. vo vaječných žĺtkoch, v mliečnom tuku voľne sa pasúcich zvierat (najmä oviec a kôz – dobre fermentované syry) a vo fermentovaných sójových výrobkoch (napr. natto).

Nadbytok fosforu v strave
Ideálny je tzv. biogénny pomer vápnika k fosforu 2 : 1, ktorý je v súlade s potrebami oboch minerálnych látok na výstavbu kostí a na prevenciu osteoporózy. V modernej dobe je tento pomer často deformovaný v prospech fosforu, prirodzene sprevádzajúceho bielkoviny, a navyše ešte pridávaného do priemyselne spracovanej stravy v podobe napr. fosfátov (napr. v tavených syroch) či kyseliny fosforečnej (napr. v nápojoch kolového typu). Predávkovanie fosforom teda hrozí najmä pri vysokoproteínovej priemyselne spracovanej strave. Jeho nadmerné množstvo zhoršuje vstrebávanie vápnika a ak je pomer vápnika k fosforu nízky, dochádza k rednutiu kostí v dôsledku ich odvápnenia. To predstavuje problém najmä pre osoby, ktoré sú ohrozené osteoporózou (10).

Literatúra:

1. Seongryu, Bae. et al., J Bone Metab., Exercise Guidelines for Osteoporosis... 2023, 30(2): 149 – 165.
2. Linkswiler, H.M., Zemel, M.B., Hegsted, M., Schuette, S. Protein induced hypercalciuria. Fed Proc 1981; 40: 2429 – 2433.
3. Kerstetter, J.E., Allen, L.H. Dietary protein increases urinary calcium. J Nutr 1990; 120: 134 – 136.
4. Itoh, R., Nishiyama, N., Suyama, Y. Dietary protein intake and urinary excretion of calcium: A cross-sectional study in a healthy Japanese population. Am J Clin Nutr 1998; 67: 438 – 444.
5. Sellmeyer, D.E., Stone, K.L., Sebastian, A., Cummings, S.R. A high ratio of dietary animal to vegetable protein increases the rate of bone loss and the risk of fracture in postmenopausal women. Am J Clin Nutr 2001; 73: 118 – 122.
6. Fatemeh Gholami et al.: Dietary Acid Load and Bone Health, Front Nutr. 2022; 9: 869132. 
7. Putri Ayu Jayusman et al.: The therapeutic potential of phytoestrogens against alveolar bone loss, Front Pharmacol. 2023; 14: 1120457.
8. Eamon Laird et al.: Vitamin D and Bone Health, Nutrients. 2010 Jul; 2(7): 693 – 724.
9. Abeer O Elshaikh et al.: Influence of Vitamin K on Bone Mineral Density and Osteoporosis, Cureus. 2020 Oct; 12(10): e10816, published online 2020 Oct 5.
10. Kyung-Jin Lee et al.: Association between dietary calcium and phosphorus intakes, dietary calcium/phosphorus ratio and bone mass, Nutr J. 2014; 13: 114, published online 2014.