Prof. MUDr. Ivan Solovič, CSc., prezident Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti SLS Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, Vyšné Hágy; Katolícka univerzita, Ružomberok 05.06.2026

Súhrn: Tuberkulóza (TBC) napriek pokroku v diagnostike a liečbe zostáva významným globálnym zdravotným problémom. V krajinách s nízkou incidenciou, vrátane Slovenskej republiky, nadobúda zásadný význam latentná tuberkulózna infekcia (LTBI), ktorá predstavuje rezervoár budúcich prípadov aktívnej tuberkulózy. Článok poskytuje prehľad aktuálnej epidemiologickej situácie, patogenézy ochorenia a sústreďuje sa najmä na význam diagnostiky a liečby LTBI ako kľúčového nástroja eliminácie tuberkulózy.
Kľúčové slová: tuberkulóza, latentná tuberkulózna infekcia, LTBI, epidemiológia, diagnostika, prevencia

Abstract: Tuberculosis (TB) remains a major global public health issue despite advances in diagnostics and treatment. In low-incidence countries such as Slovakia, latent tuberculosis infection (LTBI) plays a crucial role as a reservoir for future active TB cases. This article reviews the current epidemiological situation, pathogenesis, and highlights the importance of LTBI diagnosis and treatment as key components of TB elimination strategies.
Keywords: tuberculosis, latent tuberculosis infection, LTBI, epidemiology, diagnosis, prevention

Úvod
Tuberkulóza patrí medzi najstaršie známe infekčné ochorenia ľudstva, avšak ani v 21. storočí nebola eliminovaná. Podľa aktuálnych údajov každoročne ochorie približne 10,8 milióna ľudí a viac ako 1,25 milióna pacientov na tuberkulózu zomiera.
Aj keď v Európe a na Slovensku dochádza k poklesu incidencie, tuberkulóza zostáva závažným medicínskym a spoločenským problémom, najmä v súvislosti so sociálnymi determinantmi zdravia, migráciou a narastajúcou rezistenciou na lieky. V súčasnosti sa pozornosť odborníkov čoraz viac sústreďuje na latentnú tuberkulóznu infekciu, ktorá predstavuje kľúčový článok v reťazci eliminácie ochorenia (1, 2).

Epidemiologická situácia
Globálny pohľad
Tuberkulóza patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí na infekčné ochorenia. Významnou výzvou zostáva multirezistentná tuberkulóza (MDR-TB) a koinfekcia HIV, ktoré zhoršujú prognózu ochorenia.

Situácia v Európe a na Slovensku
Európsky región zaznamenáva pokles incidencie, avšak tempo poklesu nie je dostatočné na dosiahnutie cieľov WHO End TB Strategy (3). Slovensko patrí medzi krajiny s nízkou incidenciou (~2,5/100 000 obyvateľov), pričom výskyt je koncentrovaný najmä v sociálne znevýhodnených skupinách a vo východných regiónoch (4).

 

Obr. 1 Trend incidencie TBC v SR 

 

Obr. 2 Výskyt tuberkulózy podľa regiónov Slovenska (4)

 

 

Latentná tuberkulózna infekcia (LTBI)
Latentná tuberkulózna infekcia (LTBI) predstavuje stav, pri ktorom je organizmus infikovaný baktériou Mycobacterium tuberculosis, avšak bez klinických, rádiologických alebo mikrobiologických známok aktívneho tuberkulózneho ochorenia. Osoby s LTBI nie sú infekčné, avšak predstavujú významný rezervoár potenciálnej reaktivácie ochorenia.
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je približne jedna štvrtina svetovej populácie infikovaná Mycobacterium tuberculosis. Riziko progresie latentnej infekcie do aktívnej tuberkulózy sa odhaduje približne na 5 – 10 % počas života. Toto riziko sa významne zvyšuje u osôb s imunodeficitom alebo pri prítomnosti ďalších rizikových faktorov.
Identifikácia a liečba LTBI predstavujú jeden z kľúčových nástrojov eliminácie tuberkulózy v krajinách s nízkou incidenciou ochorenia. Slovenská republika patrí medzi krajiny s nízkou incidenciou tuberkulózy, a preto systematický manažment latentnej infekcie predstavuje významný preventívny nástroj kontroly tuberkulózy (5, 6, 7). 

Cieľové skupiny pre vyhľadávanie LTBI
Aktívne vyhľadávanie latentnej tuberkulóznej infekcie sa odporúča najmä u osôb so zvýšeným rizikom progresie latentnej infekcie do aktívneho tuberkulózneho ochorenia.

            1. Kontakty pacientov s tuberkulózou

Vyšetrenie LTBI je indikované najmä:

• u osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s pacientom s bacilárnou tuberkulózou,
• pri úzkych kontaktoch pacientov s pľúcnou tuberkulózou,
• u detí a adolescentov exponovaných pacientovi s tuberkulózou.

            2. Rizikové skupiny

Vyšetrenie LTBI sa odporúča aj pri nasledujúcich skupinách:

• osoby s infekciou HIV,
• pacienti pred začatím biologickej liečby (najmä anti-TNF liečby) a počas jej trvania v ročných intervaloch,
• pacienti pred transplantáciou orgánov alebo hematopoetických buniek,
• pacienti s chronickým zlyhaním obličiek liečení dialýzou,
• pacienti so silikózou,
• pacienti liečení dlhodobo systémovými kortikosteroidmi alebo inou imunosupresívnou liečbou,
• zdravotnícki pracovníci pracujúci v prostredí so zvýšeným rizikom expozície tuberkulóze,
• osoby prichádzajúce z krajín s vysokou incidenciou tuberkulózy (5).

Diagnostika latentnej tuberkulóznej infekcie
Diagnostika latentnej tuberkulóznej infekcie (LTBI) je založená na imunologickej detekcii bunkovej imunitnej odpovede na antigény Mycobacterium tuberculosis. V klinickej praxi sa používajú tuberkulínový kožný test (TST) a/alebo interferón-gama release assays (IGRA) a/alebo antigénovo špecifické kožné testy využívajúce rekombinantné antigény Mycobacterium tuberculosis.

            1. Tuberkulínový kožný test (TST)
Tuberkulínový kožný test (TST, Mantouxov test) je založený na intradermálnej aplikácii tuberkulínu (purified protein derivative – PPD) a následnom hodnotení indurácie po 48 až 72 hodinách.
PPD predstavuje komplexnú zmes viac ako 200 antigénov Mycobacterium tuberculosis, z ktorých mnohé sú prítomné aj v BCG vakcíne a v netuberkulóznych mykobaktériách (NTM). Z tohto dôvodu môže test vykazovať nižšiu špecificitu a falošne pozitívne reakcie u BCG vakcinovaných osôb alebo pri expozícii environmentálnym mykobaktériám.

Indurácia:

• do 5 mm sa považuje za negatívny nález,
• u BCG vakcinovanej populácie sa indurácia do 10 mm považuje za postvakcinačnú reakciu.

Interpretácia výsledku musí vždy zohľadňovať klinický stav pacienta, epidemiologické riziko a prítomnosť rizikových faktorov.
Pri opakovanom testovaní môže dôjsť k tzv. booster efektu, keď zosilnená reakcia TST odráža reaktiváciu imunologickej pamäte po predchádzajúcej expozícii antigénom mykobaktérií a nepredstavuje novú infekciu Mycobacterium tuberculosis. Na jeho odlíšenie od skutočnej konverzie infekcie sa môže použiť dvojkrokové testovanie TST s odstupom približne 1 – 3 týždne.

            2. IGRA testy
Interferón-gama release assays (IGRA) predstavujú modernú laboratórnu metódu diagnostiky latentnej tuberkulóznej infekcie založenú na detekcii bunkovej imunitnej odpovede na špecifické antigény Mycobacterium tuberculosis, najmä ESAT-6 a CFP-10, ktoré sú kódované v regióne diferenciácie RD1 a absentujú v BCG vakcíne aj vo väčšine netuberkulóznych mykobaktérií.
IGRA testy sú založené na in vitro stimulácii T-lymfocytov antigénmi Mycobacterium tuberculosis a následnom meraní produkcie interferónu-γ.

Používané testy:
QuantiFERON-TB Gold Plus
Kvantitatívny in vitro test založený na meraní koncentrácie interferónu-γ uvoľneného z T-lymfocytov po stimulácii antigénmi Mycobacterium tuberculosis v plnej krvi.

T-SPOT.TB
Test založený na technológii ELISPOT, ktorý deteguje jednotlivé T-lymfocyty produkujúce interferón-γ po stimulácii špecifickými antigénmi Mycobacterium tuberculosis.

IGRA testy sú preferované najmä u:

• osôb očkovaných BCG vakcínou,
• zdravotníckych pracovníkov,
• dospelých pacientov v kontakte s tuberkulózou,
• osôb pred začatím biologickej alebo imunosupresívnej liečby.

Keďže IGRA testy prebiehajú in vitro, nedochádza k stimulácii bunkovej imunitnej odpovede v organizme, a preto nevykazujú booster efekt.

Pozitívny výsledok IGRA testu svedčí pre infekciu Mycobacterium tuberculosis, avšak sám osebe nerozlišuje medzi latentnou infekciou a aktívnym ochorením.

            3.Antigénovo špecifické kožné testy (C-Tb)
Antigénovo špecifické kožné testy predstavujú novšiu diagnostickú metódu založenú na intradermálnej aplikácii rekombinantných antigénov Mycobacterium tuberculosis, najmä ESAT-6 a CFP-10.
Tieto antigény sú kódované v regióne diferenciácie RD1 a absentujú v BCG vakcíne aj vo väčšine netuberkulóznych mykobaktérií, čo zvyšuje diagnostickú špecificitu testu.
Medzi tieto testy patrí:
SIILTIBCY (Cy-Tb)
Intradermálny kožný test obsahujúci rekombinantné antigény ESAT-6 a CFP-10 určený na detekciu infekcie Mycobacterium tuberculosis. Test sa aplikuje intradermálne do predlaktia v objeme 0,1 ml a výsledok sa hodnotí po 48 až 72 hodinách meraním indurácie. 
Indurácia ≥ 5 mm sa považuje za pozitívny výsledok.
V porovnaní s tuberkulínovým testom vykazujú antigénovo špecifické kožné testy:

• vyššiu diagnostickú špecificitu,
• minimálnu krížovú reaktivitu s BCG vakcínou alebo netuberkulóznymi mykobaktériami,
• absenciu booster efektu.

Interpretácia výsledkov všetkých imunologických testov musí byť vždy vykonaná v kontexte klinického stavu pacienta, epidemiologickej anamnézy a výsledkov ďalších diagnostických vyšetrení (5, 7).

Vylúčenie aktívnej tuberkulózy
Pred začatím liečby latentnej tuberkulóznej infekcie je nevyhnutné vylúčiť aktívne tuberkulózne ochorenie. Vyšetrenie zahŕňa:

• klinické vyšetrenie pacienta,
• RTG vyšetrenie hrudníka,
• mikrobiologické vyšetrenie spúta alebo iného biologického materiálu pri podozrení na aktívne ochorenie.

Liečba LTBI nesmie byť začatá pri podozrení na aktívnu tuberkulózu (8, 9).

Liečba latentnej tuberkulóznej infekcie
Liečba LTBI je indikovaná u osôb s potvrdenou latentnou infekciou a zvýšeným rizikom progresie do aktívnej tuberkulózy. Vzhľadom na aktuálnu nedostupnosť rifapentínu v Slovenskej republike sa odporúčajú nasledujúce liečebné režimy.
A. Preferované liečebné režimy
Rifampicín počas 4 mesiacov (4R). 
Rifampicín podávaný počas 4 mesiacov predstavuje preferovaný režim liečby LTBI vzhľadom na kratšie trvanie liečby a lepšiu adherenciu pacientov k liečbe.
Isoniazid + rifampicín počas 3 mesiacov (3HR).
Kombinovaná liečba izoniazidom a rifampicínom počas 3 mesiacov predstavuje účinnú alternatívu krátkodobej liečby LTBI.

B. Alternatívny režim
Isoniazid počas 6 až 9 mesiacov (6H alebo 9H).
Monoterapia izoniazidom sa používa najmä v prípadoch, keď nie je možné podať rifampicín alebo existujú významné liekové interakcie.
Pri liečbe izoniazidom sa odporúča súčasná suplementácia vitamínu B6 (pyridoxín).

Monitorovanie liečby
Počas liečby LTBI je potrebné zabezpečiť pravidelné sledovanie pacienta. Monitorovanie zahŕňa najmä:

• pravidelné klinické kontroly,
• sledovanie nežiaducich účinkov liečby,
• laboratórne sledovanie hepatálnych parametrov u rizikových pacientov,
• kontrolu adherencie k liečbe.

Pre účely epidemiologického dohľadu a hodnotenia účinnosti preventívnych opatrení sa odporúča systematická registrácia latentnej tuberkulóznej infekcie (5).

Záver
Tuberkulóza zostáva aktuálnym zdravotným problémom aj v 21. storočí. Latentná tuberkulózna infekcia predstavuje rozhodujúci faktor v epidemiológii ochorenia a jej systematická diagnostika a liečba sú nevyhnutné pre úspešnú kontrolu a elimináciu tuberkulózy (8, 9).

Literatúra:

1. World Health Organization. Global Tuberculosis Report 2024. Geneva: WHO; 2024. 
2. World Health Organization. Latent tuberculosis infection: updated and consolidated guidelines for programmatic management. Geneva: WHO; 2018. 
3. European Centre for Disease Prevention and Control. Tuberculosis surveillance and monitoring in Europe 2024. Stockholm: ECDC; 2024. 
4. Ivan Solovič: Tuberkulóza a mykobakteriózy. Vyšné Hágy: NÚTaPCHaHCH; 2025/2026. 
5. Slovenská pneumologická a ftizeologická spoločnosť SLS. Odborné usmernenie k diagnostike, liečbe a registrácii latentnej tuberkulóznej infekcie (LTBI) v Slovenskej republike. Bratislava; 2026. 
6. European Centre for Disease Prevention and Control. Programmatic management of latent tuberculosis infection in the European Union. Stockholm: ECDC; 2018. 
7. Sterling, T.R., Njie, G., Zenner, D. et al. Guidelines for the treatment of latent tuberculosis infection. Clin Infect Dis. 2020;71(4): e1 – e95. 
8. Centers for Disease Control and Prevention. Latent Tuberculosis Infection: A Guide for Primary Health Care Providers. Atlanta: CDC; 2020. 
9. Dara, M., Solovic, I., Goletti, D. et al. Preventing tuberculosis in Europe: LTBI management. Eur Respir Rev. 2022; 31: 210239.