-ts- 29.05.2022

Artériová hypertenzia je nebolestivé ochorenie a práve bezpríznakovosť je často dôvodom, prečo sa nediagnostikuje včas. 

Diagnóza často prichádza až s komplikáciami, ako je dýchavičnosť, tlak na hrudi alebo akútny infarkt myokardu.„Výskumy nielen zo Slovenska, ale aj z ostatných transformujúcich sa krajín ukazujú, že nastal pokles srdcovo-cievnej mortality. Nie je však taký, aký by sme chceli. Keď sme išli do výskumov hlbšie, zistili sme, že veková skupina, v ktorej sa nám najmenej darí kontrolovať rizikové faktory, je u mužov vo vekovej kategórií 35 – 50 rokov. Vo všetkých ostatných ukazovateľoch (napríklad cholesterol, liečba infarktov, srdcové zlyhávanie) nastalo zlepšenie. Kontrola krvného tlaku u mužov v produktívnom veku pred 50. rokom života je na tom horšie a myslíme si, že toto je jeden z podstatných dôvodov, prečo pokles srdcovo-cievnej mortality na Slovensku nie je taký zrejmý, ako v okolitých krajinách,“hovorí doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc., prednostka kardiologickej kliniky LFUK a NUSCH.
Vo všeobecnosti väčšina mužov o svojom ochorení nevie. Tlak si nemerajú, k lekárovi nechodia. Prípadné symptómy, ako nespavosť či bolesť hlavy, pripisujú stresu. Dôvody, prečo sa znižuje vek pacientov s artériovou hypertenziou vysvetľuje MUDr. Anna Vachulová, PhD., prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti: „Artériová hypertenzia u mužov v produktívnom veku súvisí s tým, že máme celkovo ako populácia málo pohybu a viac stresových povolaní a situácií. Prispela k tomu aj sociálna izolácia počas pandémie COVID-19 a ekonomické neistoty. Ekonomické dopady pandémie sa odrážajú na psychike človeka a táto neistota spôsobuje, že muži ako živitelia rodín sú vo väčšom strese, pričom sekundárne u nich dochádza k vzostupu hodnôt krvného tlaku. A nejde pritom len o situačnú hypertenziu, ale o rozkolísania krvného tlaku, ktoré môžu prerásť do artériovej hypertenzie.“
Keď má muž v mladom veku neliečený vysoký krvný tlak, znásobuje sa u neho hrozba infarktu myokardu vo vyššom veku. Navyše, Slovensko má najkratší vek života v zdraví spomedzi európskych krajín. Chýba nám tak komunita zdravých dôchodcov, pretože v mladšom veku zdravie zanedbávame. A vek, v ktorom sa táto nepriaznivá situácia môže zmeniť, je práve 35 – 50 rokov.
Ideálny tlak krvi je 120/80 mmHg. Pri hodnotách nad 140/90 mmHg hovoríme o artériovej hypertenzii a je nutné začať s liečbou. „Keď k nám príde pacient s výraznou dýchavicou, bolesťou na hrudi alebo opuchmi, väčšinou sa už u neho prejavili komplikácie, ktoré môžu znamenať aj závažné poškodenie srdca. Nemuselo sa to dostať až sem, ak by si pacient pred rokom či dvoma odmeral krvný tlak a zvýšené hodnoty začal včas liečiť. Nič nie je stratené ani v prípade, ak sa komplikácie už dostavia, avšak už si vyžadujú ďalšie liečenie, zatiaľ čo artériová hypertenzia by sa dala liečiť možno fixnou dávkou kombinovaných liekov a nefarmakologickou liečbou,“ konštatuje MUDr. Anna Vachulová, PhD. Pre účinné dosahovanie kontroly hypertenzie je potrebné dodržiavať liečbu a zmeniť životosprávu. Spomedzi mnohých vecí, ktoré napomáhajú pri liečbe hypertenzie, je najdôležitejšia zmena stravovania, nefajčenie a zvýšenie fyzickej aktivity. Veľký význam pri liečbe a diagnostike má domáce monitorovanie krvného tlaku. Je pohodlné, rýchle a navyše odbúra tzv. syndróm bieleho plášťa, ktorý často skresľuje hodnoty tlaku smerom nahor. „Ak má človek opakovane zvýšený krvný tlak aj v pokoji doma, je potrebné ho liečiť. Pacienti majú pri domácom meraní tlaku krvi v priemere o 6/3 mmHg nižší tlak krvi ako u lekára. Rozdiel medzi krvným tlakom meraným doma a v ambulancii lekára je väčší u mladších ľudí ako u starších. Práve mladší ľudia častejšie trpia tzv. syndrómom bieleho plášťa, ktorý spôsobuje jednorazové zvýšenie tlaku krvi. U starších pacientov je rozdiel medzi hodnotami nameranými doma a v ambulancii minimálny. Aj preto má domáce meranie tlaku u mužov v produktívnom veku veľkú výpovednú hodnotu pre lekára a pacientovi umožňuje priebežne kontrolovať svoje hodnoty tlaku krvi,“ hovorí MUDr. Adriana Šimková PhD., hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecné lekárstvo.
Vo veku 30 – 40 rokov sú muži psychicky aj fyzicky na vrchole. „Tridsiatnici sú po všetkých stránkach perspektívni, majú pocit životnej energie. Rozširuje sa vplyv ich pôsobenia, tí, ktorým sa darí, majú pocit, že vyriešia všetky problémy. V tomto období života sú zdraví aj ich rovesníci, a tak majú choroby a smrť zo svojho života vytesnené. Na preventívne prehliadky nechodia, prípadnú chorobu vnímajú ako zlyhanie,“ hovorí MUDr. Dana Šedivá, psychiatrička a sexuologička. V 40. roku života sa tento ich postoj koriguje, väčšinou poznajú nejakého rovesníka, ktorý prekonal infarkt myokardu či iné ochorenie. „Päťdesiatka je vek, keď si muž začne uvedomovať, že prekročil nejaký medzník. Cíti to aj na svojom výkone, únave a už ho nenadchne všetko. Aj keď má energiu, motivácia už nie je taká vysoká ako predtým. Navyše cíti aj vidí, že starne, znižuje sa kvalita jeho sexuálneho života, klesajú jeho telesné aj funkčné kapacity,“ hovorí MUDr. Dana Šedivá. 
Muži vo vekovej kategórií 35 – 50 rokov majú prípadné choroby vytesnené. Fakt, že by mali chodiť na preventívne prehliadky alebo užívať lieky vnímajú veľmi ťažko. „Svoje zdravotné ťažkosti bagatelizujú, diagnózu si nechcú pripustiť. Sociálne vžitý princíp maskulinity je spojený so sebadôverou, mocou, finančným úspechom, heterosexuálnou zdatnosťou a nezraniteľnosťou, ktorú stelesňujú zdraví, bohatí, silní a mladí muži. Stereotypné predstavy o maskulinite znižujú dopyt po preventívnej zdravotnej starostlivosti. Ako psychiater môžem povedať, že väčšina mladých mužov v tejto vekovej kategórii pri prvom vyšetrení zdôrazňuje konzultačný charakter návštevy s upozornením, že lieky užívať neplánujú. Je to spôsob vyjednávania. Obávajú sa, že lieky budú mať negatívny vplyv na ich potenciu, a tak čakajú, že diagnóza zmizne sama. Mnohí sú schopní urobiť čokoľvek, len aby nemuseli užívať lieky. To ide do určitého momentu. Od ďalšieho nie. Nie všetko sa dá vyriešiť zmenou životného štýlu a silou vôle. A tam spadá aj hypertenzia a depresia,“ hovorí MUDr. Dana Šedivá a dodáva, že srdcovo-cievne ochorenia v mladšom veku sú často spojené s depresiou. „Takmer polovica mužov, ktorí prekonali infarkt myokardu, trpí aj depresiou a veľká väčšina ňou trpela aj pred infarktom. Len bola nerozpoznaná.