Ing. Ivan Mach, CSc. 22.12.2024

 

Súhrn: Nadváha až obezita ako dôsledok nevhodnej, hyperglykemickej, t.j. inzulínogénnej stravy, a súčasne sedavý spôsob života majú za následok postupný nárast príznakov inzulínovej rezistencie. Tomuto vzostupu ochorenia by mohli výrazne pomôcť preventívne opatrenia spočívajúce v zmene výživových a pohybových zvyklostí, čo by vyžadovalo citeľný zásah do životného štýlu. Túto zmenu môžu úspešne podporiť niektoré zdroje vlákniny, neinzulínogénne sladidlá a doplnky stravy zvyšujúce citlivosť receptorov na inzulín alebo pôsobiace ako tzv. kalorické mimetiká, ktorých prehľad publikácia prináša.
Kľúčové slová: inzulínová rezistencia, prevencia, diabetes 2. typu, životný štýl, výživa, suplementácia

Abstract: Overweight or obesity as a result of an inappropriate, hyperglycemic, i. e. insulinogenic diet, and at the same time a sedative way of life causes a gradual increase in the symptoms of insulin resistance. This increase in the disease could be significantly helped by preventive measures consisting in changing nutritional and exercise habits, which would require a significant intervention in lifestyle. This change can be successfully supported by some sources of fiber, non-insulinogenic sweeteners and food supplements that increase the sensitivity of receptors to insulin or act as so-called caloric mimetics, which are reviewed in the publication.
Key words: insulin resistance, prevention, diabetes II. type, lifestyle, nutrition, supplementation

Diabetes 2. typu (DM II) je čiastočne metabolické ochorenie a čiastočne zápalová autoimunitná porucha. Podprahový chronický zápal, ktorý pri prediabete môže trvať desiatky rokov, spôsobí inzulínovú rezistenciu. Zápal je pre organizmus taký vyčerpávajúci, až sa prehupne do akútnej fázy. Plazivý začiatok, počas ktorého sa hladina inzulínu výrazne nemení, zato sa postupne objavujú príznaky inzulínovej rezistencie, spôsobí spravidla nadváha až obezita ako dôsledok nevhodnej, hyperglykemickej, t. j. inzulinogénnej stravy, a súčasne sedavý spôsob života. Keď v životnom príbehu zakotví obezita, ktorej príčiny sú dobre známe a sú zmenou životného štýlu odvrátiteľné, telo prestane prirodzené nárasty glykémie po najedení tolerovať a dôjde k poruche funkcie inzulínu, ktorý už pri regulácii glykémie „nezvládne“ svoju úlohu. Z dlhotrvajúcej prediabetickej fázy náhle vznikne DM 2. typu, obvykle sprevádzaný citeľnými zápalovými komplikáciami, najmä mikrovaskulárnymi postihnutiami a aterogenézou naviazanou na dyslipidémiu.

Úloha prevencie
Ako zabrániť strmému vzostupu tohto civilizačného ochorenia a jeho komplikácií? Ukázalo sa, že jeho veľmi nákladná liečba spočívajúca hlavne v kompenzácii príznakov neznížila výskyt ochorenia. Pacienti, vyzývaní k zásadným zmenám vo výžive a pohybových zvyklostiach, často na tieto potrebné zmeny, sprevádzajúce liečbu a uľahčujúce kompenzáciu príznakov, rezignujú a spoliehajú sa iba na liečbu. Vzostupu ochorenia by mohli výrazne pomôcť preventívne opatrenia spočívajúce v zmene výživových a pohybových zvyklostí, čo by vyžadovalo citeľný zásah do životného štýlu. Možno však inak zamedziť plazivému nárastu inzulínovej rezistencie a jej zápalovým dôsledkom, ktoré ochorenie DM 2. typu sprevádzajú?

Primárna prevencia znamená zmeniť životný štýl tak, aby sa zvýšila citlivosť tkanív, najmä kostrových svalov na glukózu, čo by spomalilo glukózovú intoleranciu, resp. inzulínovú rezistenciu, ktoré sú hlavnou príčinou ochorenia a sú zrejmé už v štádiu prediabetu. Aby nedošlo k manifestácii ochorenia diabetu 2. typu, nasledujúcom po prediabetickej fáze, treba včas začať s prevenciou, t. j. zmeniť sedavý životný štýl na taký spôsob života, v ktorom má svoje pevné miesto pravidelný pohyb, využívajúci kostrové svaly, a tzv. kalorická reštrikcia. Tou sa rozumie obmedzenie prevládajúceho, neprimerane vysokého príjmu energie najmä z inzulinogénnych sacharidov v jedle aj nápojoch a označuje sa zjednodušene ako LC (Low Carb) strava.

Žiaduca reštrikcia sacharidov v strave je sťažená tým, že celý rad technologicky upravených potravín obsahuje tzv. pridané cukry, ktorých prítomnosť nie je ľahké odhaliť, pokiaľ spotrebiteľ dobre nerozumie takým výrazom, ako napr. dextróza (t. j. glukóza pridávaná napr. do tepelne opracovaných mäsových výrobkov) alebo glukózo-fruktózový a ďalšie sirupy, používané ako sladidlá.

Môžu však úspešne pomôcť potraviny, označené ako zdroj vlákniny (min. 3 g vlákniny/100 g) a potraviny s vysokým obsahom vlákniny (min. 6 g vlákniny/100 g). Vláknina, ktorej príjem by mal byť aspoň 30 g denne, totiž znižuje glykemický index stravy, a tak prispieva k jej nízkoglykemickej povahe a stabilite krvnej glykémie. Ďalej sú to niektoré neinzulinogénne sladidlá, ako napr. čakankový sirup (sladiaci efekt spôsobuje polyfruktán inulín, ktorý má povahu vlákniny) a rad potravín z kategórie tzv. doplnkov stravy, ktoré podľa štúdií preukázateľne zvyšujú citlivosť receptorov na inzulín alebo pôsobia ako tzv. kalorické mimetikum, čiže podporujú efekt kalorickej reštrikcie a obmedzujú insulinogénne účinky stravy.

Látky s antidiabetickým účinkom

Omega-3 tuky
Štúdia (1) ukázala, že vyššia koncentrácia omega-3 polynenasýtených mastných kyselín (n-3 PUFA) naviazaných na červené krvinky (tzv. omega-3 index) je u osôb s nadváhou spojená so zvýšenou citlivosťou na inzulín a s nižším stupňom celkového zápalu (CRP). Kvalitné doplnky stravy obsahujú PUFA z purifikovaného molekulárne destilovaného oleja zo sardiniek, sardel, makrel a z ďalších čistených prírodných olejov, napr. morského krilu. Zložky doplnku, t. j. eikosapentaénová (EPA) a dokosapentaénová kyselina (DHA) tiež prispievajú k normálnej činnosti srdca.

Cesnak
Významné zastúpenie komplexu bioflavonoidov s antioxidačným účinkom (aliín, alicín, ajoén, saponíny, fytoncídy a i.) v tzv. cesnakovej silici, ktorá je základom buď extraktu zo sušeného cesnaku, alebo koncentrovaného cesnakového extraktu v sójovom oleji, predurčuje tieto na suplementačné využitie na oslabenie zápalových procesov vedúcich k inzulínovej rezistencii a DM 2. typu. Použitie cesnakového extraktu na podporu liečby sa okrem iného opiera o výsledky meta-analýzy (2), ktorá u diabetikov 2. typu preukázala zníženie lačnej glykémie, glykovaného hemoglobínu HbA1c a fruktozamínu po 12- a 24-týždňovej suplementácii cesnakovými kapsulami. Ich užívanie sa pri DM 2. typu odporúča konzultovať s diabetológom, pretože suplementácia nesmie nahrádzať komplexnú diabetickú diétu.

Škorica
Extrakt zo škorice zvyšuje citlivosť bunkových receptorov na inzulín, čím podporuje jeho využiteľnosť tkanivami a zabraňuje premene cukrov na telesný tuk, a potláča aterogenézu, ako prvýkrát preukázala štúdia (3). Vďaka obsiahnutým polyfenolovým antioxidantom pomáha počas prediabetickej fázy blokovať rozvoj zápalu (4). Tiež priaznivo ovplyvňuje reguláciu krvného tlaku, pružnosť ciev, žíl a prekrvenie končatín a má antibakteriálne účinky. Škoricový extrakt je vhodný pre osoby so zníženým metabolizmom, čo je väčšina obéznych a prediabetických osôb.

Horčík
Hladina vnútrobunkového horčíka zohráva kľúčovú úlohu pri regulácii účinkov inzulínu na využitie glukózy. Ak je znížená, čo je pre ochorenie DM 2. typu typické, znižuje sa citlivosť receptora na inzulín a inzulínová rezistencia ďalej rastie (5). Preto je pri prediabete aj diabete potrebné kontrolovať aj status horčíka, súvisiaci s konzumáciou zeleniny, strukovín a orechov. Pri zistení hypomagneziémie je vhodné horčík doplniť, najlepšie vo vstrebateľnej organickej forme (bisglycinát, glukonát, laktát).

Chróm
Glukózový tolerančný faktor (GTF) je telu vlastná chelátová zlúčenina chrómu s aminokyselinami, ktorá prispieva k tolerancii glukózy, a tým podporuje metabolizmus cukrov. Pomáha spolu s inzulínom vstrebávať cukor do buniek a udržiavať tak normálnu glykémiu. Ľudia s nedostatočnou hladinou chrómu spôsobenou chybami vo výžive, najmä absenciou orechov, zeleniny a strukovín, trpia často glukózovou intoleranciou a majú sklony k cukrovke. Preto pri prevencii cukrovky zohráva manažment hladiny chrómu v tele pomocou suplementácie významnú úlohu. Chróm okrem pôsobenia na zvýšenie citlivosti na inzulín (6) normalizuje lipidémiu, a tým pomáha predchádzať aterosklerotickým zmenám.

Vitamín D3
Protizápalový vitamín D3 znižuje rozsah nepriaznivého pôsobenia inzulínovej rezistencie. Štúdie preukazujú, že jeho nedostatok je jedným z faktorov urýchľujúcich vznik inzulínovej rezistencie (7, 8) a jej dôsledkov, ako je prediabetes a diabetes. Vitamín D3 ešte prispieva k normálnemu vstrebávaniu a využitiu vápnika a fosforu, na udržanie normálneho stavu kostí a zubov, na normálnu činnosť svalov a na normálnu funkciu imunitného systému. Ukazuje sa, že väčšina populácie trpí jeho nedostatkom, a to najmä v mesiacoch s nedostatkom slnečného žiarenia. Suplementáciu vitamínom D3 sa odporúča ešte doplniť podávaním vitamínu K2, ktorý podporuje ukladanie vápnika do kostí, takže sa znižuje riziko kalcifikácie aterogénnych cholesterolových plátov.

Kvercetín
Kvercetín, obsiahnutý napr. v cibuli, je rastlinný bioflavonoid so silnými antioxidačnými účinkami, ktoré možno ešte zvýšiť súčasným podávaním vitamínu C. Obezitu obvykle sprevádza chronický zápal nižšieho stupňa vedúci k inzulínovej rezistencii a diabetu. Nadbytočné tukové tkanivo totiž podporuje tvorbu prozápalových cytokínov a chemokínov, ktorú kvercetín ako protizápalový antioxidant preukázateľne blokuje (9). Preto sa tento doplnok stravy považuje za antidiabetický suplement, využiteľný tak vo fáze prevencie, ako pri podpore liečby diabetu.

Resveratrol
Extrakt z červeného vína a hroznových zrniečok je považovaný za kalorické mimetikum s antidiabetickým efektom, stabilizujúce glykémiu a podporujúce proces lipolýzy a chudnutia. Jeho veľmi cenené protizápalové účinky pôsobia okrem iného proti aterogenéze (10), ktorá je bežná pri prediabete a diabete. Resveratrol ďalej neutralizuje agresívne účinky voľných radikálov, čím pôsobí proti oxidačnému stresu, starnutiu a podporuje srdcovo-cievny systém.

Literatúra

1. Albert, B.B.: Scientific Reports volume 4, Article ID, 6697, 2014.

2. Qianyi, Wan et al.: Food Sci Nutr.: 7(8), 2451 – 2470, 2019.

3. Khan, A. et al.: Diabetes Care 26, 3215 – 3218, 2003.

4. Bolin, Q. et al.: J Diabetes Sci Technol, 4(3), 685 – 693, 2010.

5. Barbagallo, M., Dominguez, L.J: World J Diabetes: 6(10), 1152 – 1157, 2015.

6. Yinan Hua et al.: The Journal of Nutritional Biochemistry 23, 4, 2012.

7. Szymczak-Pajor, I., Śliwińska, A.: Nutrients 11(4), 794, 2019.

8. Zixin Xu et al.: Scientific Reports 12, 119, 2022.

9. Shuang Chen: Mediatory of Inflammation, Article ID 9340637, 2016.

10. Li-Xue Zhang et al.: Resveratrol – Pharmacological review and call for further research, Biomedicine & Pharmacotherapy 143, 2021.