Mgr. Ondrej Machovič; Fakulta zdravotníckych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave 07.12.2024

Súhrn: Článok zdôrazňuje význam fyzioterapeutických intervencií pre pacientov po transplantácii srdca, ktorá predstavuje konečnú liečebnú možnosť pre pacientov s terminálnym srdcovým zlyhaním. Súčasná literatúra naznačuje, že fyzioterapia je kľúčovým komponentom v multidisciplinárnej starostlivosti o týchto pacientov, pomáhajúca nielen v obnovení fyzickej kondície, ale aj v prevencii komplikácií. Príspevok analyzuje účinnosť rôznych fyzioterapeutických metód, vrátane vysokointenzívneho intervalového tréningu a odporového tréningu, ktoré sa ukazujú ako účinné v zlepšovaní fyzickej zdatnosti a kvality života pacientov.
Kľúčové slová: Transplantácia srdca, fyzioterapeutická starostlivosť, personalizovaný program

Abstract: This article underlines the importance of physiotherapy interventions for cardiac transplant patients, which is the final treatment option for patients with terminal heart failure. Current literature suggests that physiotherapy is a key component in the multidisciplinary care of these patients, helping not only to restore physical fitness but also to prevent complications. The contribution analyses the effectiveness of different physiotherapy methods, including high-intensity intermittent training and resistance training, which are shown to be effective in improving the physical fitness and quality of life of patients. 
Keywords: Heart transplantation, physiotherapy, personalised programme

Úvod
Transplantácia srdca predstavuje finálnu liečebnú možnosť pre pacientov s konečným štádiom srdcového zlyhania, ktorým iné metódy už nemôžu poskytnúť úľavu ani zlepšiť kvalitu života. Hoci tento zákrok môže výrazne predĺžiť život a zlepšiť funkčný status pacientov, proces zotavovania po transplantácii je komplexný a vyžaduje si multidisciplinárny prístup. Jedným z kľúčových komponentov úspešnej rehabilitácie je fyzioterapeutická intervencia, ktorá zohráva nezastupiteľnú úlohu v post-transplantačnom manažmente.

Cieľom tejto intervencie je nielen podporiť fyzickú kondíciu a mobilitu pacientov, ale tiež zabezpečiť dlhodobé udržanie transplantovaného orgánu v optimálnom stave a minimalizovať riziko komplikácií. V predkladanom článku sa zamýšľame nad súčasným stavom poznania v oblasti fyzioterapeutických intervencií po transplantácii srdca, pričom kladieme dôraz na identifikáciu efektívnych metód rehabilitácie, ktoré prispievajú k lepšiemu fyzickému a psychosociálnemu zotaveniu pacientov. Napriek rozsiahlemu množstvu výskumov zameraných na transplantáciu srdca a post-transplantačnú starostlivosť, fyzioterapeutické prístupy a stratégie v tomto kontexte zostávajú relatívne málo preskúmané a hodnotené. Tento článok si preto kladie za cieľ zhromaždiť a analyzovať dostupné dáta, aby poskytol prehľad o tom, ako môže byť fyzioterapia integrovaná do celkového liečebného plánu pacientov po transplantácii srdca.

Transplantácia srdca
Transplantácia srdca je chirurgický zákrok, ktorý sa realizuje v prípade, keď sú iné formy liečby zlyhania srdca neúčinné. Počas transplantácie sa zlyhávajúce srdce pacienta nahradí srdcom darcu. Hlavné krvné cievy sú následne pripojené k novému srdcu, aby sa zaistilo efektívne zásobovanie tela krvou (1). K 31. decembru 2022 bolo v NÚSCH v Bratislave, a. s., od otvorenia programu v roku 1998 realizovaných 365 transplantácií srdca (HTx). K tomuto dátumu bolo na čakacej listine 47 pacientov. Počas roka 2022 bolo ohlásených 37 potenciálnych darcov. V roku 2021 bolo realizovaných 16 transplantácii srdca (2) a v roku 2022 ich bolo 18 (3).

Operácia vyžaduje koordinovaný prístup multidisciplinárneho tímu a pooperačné obdobie zahŕňa intenzívne monitorovanie možných komplikácií, ako sú odmietnutie transplantátu, infekcie a problémy s fungovaním orgánov (4).
Pacienti sú pred transplantáciou podrobení komplexnej diagnostike. Zásadným cieľom extenzívneho diagnostického programu je čo najpresnejšia prognostická klasifikácia chorého, optimalizácia konzervatívnej liečby, vylúčenie kontraindikácií k transplantácii srdca, ako aj zistenie faktorov, ktoré zvyšujú riziko nepriaznivého pooperačného priebehu, resp. ich prítomnosť si vyžaduje osobitné opatrenia (5).

Výsledky transplantácie srdca sa podľa štúdií v posledných rokoch značne zlepšili vďaka pokrokom v chirurgických technikách a lepšej pooperačnej starostlivosti. Autori štúdií poukazujú na zlepšené prežitie pacientov, pričom mnohí z nich žijú dlhé roky po zákroku s dobrým zdravotným stavom. Avšak operácia prináša aj významné riziká, vrátane potenciálnych vážnych komplikácií​ (6).

Fyzioterapeutická intervencia po transplantácii srdca
S dobrou úrovňou kvality života pacienta po transplantácii srdca bývajú najčastejšie asociované: pozitívne vnímanie zdravotného stavu, dobrá fyzická kondícia, realizácia v zamestnaní alebo inej zmysluplnej činnosti, dobrá rodinná a sociálna podpora, spokojnosť so sexuálnym životom, emocionálna stabilita a uspokojivá finančná situácia (7).

Práve v rámci viacerých faktorov, ktoré sme spomenuli u úvode, je fyzioterapeutická intervencia po transplantácii srdca nevyhnutná pre zlepšenie fyzickej kapacity a celkového zdravotného stavu pacientov. Významnú úlohu v tomto procese zohráva vysokointenzívny intervalový tréning, ktorý podľa Rajandekara a Johna demonštruje zlepšenie v maximálnej spotrebe kyslíka, anaeróbnej prahovej hodnote a svalovej kapacite u pacientov po transplantácii srdca. Tento typ tréningu je považovaný za efektívny spôsob, ako riešiť chronotropnú inkompetenciu a zlepšiť kvalitu života pacientov​ (8.) V článku autorov Kourek a spol. sa uvádza, že je nevyhnutné, aby pacienti podstúpili i predfyzioterapeutickú starostlivosť a už i pri konečnom štádiu srdcového zlyhania pravidelne cvičili v rámci možnosti, aby udržali vyššiu úroveň kondície a znižovali posttransplantačné riziká (9).

Jedna z mnohých foriem fyzioterapeutickej starostlivosti je odporový tréning, ktorý vykazuje pozitívne výsledky pri zlepšovaní fyzickej kondície a funkčnosti srdca. Tento prístup sa ukázal byť účinný v kombinácii s aeróbnym tréningom, čo viedlo k lepším výsledkom vo výdrži svalov a celkovej kvalite života (10). Tieto fyzioterapeutické metódy sú implementované počas pooperačnej fázy v rámci širšieho programu kardiovaskulárnej rehabilitácie, ktorý zahŕňa nielen fyzické cvičenia, ale tiež psychologickú podporu a diétnu reguláciu. Účelom týchto programov je nielen zlepšenie fyzickej zdatnosti, ale aj podpora dlhodobej adaptácie pacientov na nový životný štýl po transplantácii srdca (8, 11).

Viacerí autori potvrdili, že v období po transplantácii srdca je i vďaka rehabilitácii pozorované zlepšenie vo funkčnej kapacite a svalovej sile. Tieto nálezy, zaznamenané prostredníctvom testov ako šesťminútový test chôdze a hodnotenie sily kvadricepsov i respiračných svalov, naznačujú postupnú adaptáciu pacientov na zvýšenú fyzickú aktivitu a bežný život. Avšak napriek pozitívnym trendom v týchto meraniach, výkonnosť pacientov stále výrazne zaostáva za štandardmi zdravých rovesníkov. Tento fakt poukazuje na potrebu komplexnej rehabilitácie, ktorá by mala obsahovať aeróbny tréning a posilňovanie periférnych svalov, ako aj zameranie sa na znižovanie sedavej životosprávy (12).

Význam fyzioterapie v kontexte uplatňovania pravidelných cvičebných protokolov v klinickej praxi je v kontexte kardiovaskulárnej rehabilitácie nesmierne dôležitý, pretože napomáha minimalizovať riziko sekundárnych komplikácií a zvyšujú šance pacientov na dlhodobé zdravé prežitie. Nedávne štúdie naznačujú, že kombinácia tréningu s miernou intenzitou a odporového tréningu môže priniesť priaznivé zlepšenia v rôznych výsledkových meraniach u pacientov s koronárnou chorobou srdca, čo môže byť aplikovateľné aj na pacientov po transplantácii srdca.

Takýto kombinovaný tréning bol spojený s lepšou výkonnosťou pri cvičení, variabilitou srdcovej frekvencie, silou svalov a kvalitou života (13). Je dôležité brať do úvahy individuálne charakteristiky pacienta pri navrhovaní cvičebných programov po transplantácii srdca a navrhnúť najefektívnejšie cvičebné protokoly, s prihliadnutím na jedinečnú fyziológiu príjemcov transplantácie srdca a ich dlhodobé potreby imunosupresie. Personalizované programy by mohli viesť k trvalým výhodám z hľadiska fyzickej kapacity a možno aj dlhovekosti (14).

Bolo preukázané, že kontrolované cvičebné programy sú bezpečné a môžu zlepšiť maximálnu spotrebu kyslíka a svalovú silu. V rámci komplexného manažmentu pacientov po transplantácii srdca je však potrebný ďalší výskum týkajúci sa výhod dlhodobých a nezávislých cvičebných návykov u príjemcov transplantácie srdca. Osvojenie týchto návykov by mohlo potenciálne viesť k dlhodobým zdravotným prínosom​.

Záver
Výsledky štúdií jasne ukazujú, že fyzioterapeutická intervencia je zásadná pre zlepšenie kvality života a fyzického zdravia pacientov po transplantácii srdca. Vysokointenzívny intervalový tréning a kombinácie aeróbneho a odporového tréningu sú efektívne v zlepšovaní rôznych fyziologických parametrov. Avšak stále existuje potreba ďalšieho výskumu na potvrdenie dlhodobých prínosov týchto intervencií a na vypracovanie špecializovaných protokolov prispôsobených individuálnym potrebám pacientov. Výskum by mal tiež pokračovať v hodnotení účinnosti personalizovaných rehabilitačných programov, ktoré by mohli prispieť k lepšiemu dlhodobému zdraviu a vyššej kvalite života pacientov po transplantácii srdca.

Literatúra: 

1. Martens, S., Tie, H., Kehl, H.G. et al. Heart transplantation surgery in children and young adults with congenital heart disease. J Cardiothorac Surg 2023; 18(1), 342. https://doi.org/10.1186/s13019-023-02461-5
2. Hulman, M., Artemiou, P., Bezak, B. et al.: Adult cardiac surgery report 2021: The annual report from the Registry of the National Institute of Cardiovascular Diseases. Bratisl Med J 2023,124(3):170 – 174. DOI:10.4149/BLL-2023-027
3. Výročná správa NÚSCH, a. s. za rok 2022. https://www.nusch.sk/files/rozne
4. Doty, D.B., Renlund, D.G., Caputo, G.R. et al. Cardiac transplantation in situs inversus. J Thorac Cardiovasc Surg. 1990; 99(3): 493 – 499, ISSN 0022 – 5223. https://doi.org/10.1016/S0022-5223(19)36980-6.
5. Fabián, J., Fischer, V., Goncalvesová, E. a spol. Prvé úspešné transplantácie srdca na Slovensku, Cardiol 1999; 8(1): 12 – 18. http://www.cardiology.sk/casopis/991/2/main.htm
6. Gökler, J., Aliabadi-Zuckermann, A.Z., Kaider, A. et al. Indications, complications, and outcomes of cardiac surgery after heart transplantation: results from the Cash study. Front. Cardiovasc. Med. 2022; 10:879612. doi: 10.3389/fcvm.2022.879612
7. Nôtová, P., Štefanková, I., Fabián, J.: Kvalita života po transplantácii srdca – psychosomatický aspekt. Psychiatria 2003; 10(4): 194 – 195. http://www.psychiatria-casopis.sk/files/psychiatria/4-2003/psy4-2003-cla9.pdf
8. Rajandekar, T., John, G.: The effect of high intensity interval training on patients with heart transplantation: a systematic review. European Heart Journal, 2022; 43, Supplement 1, ehab849.173, https://doi.org/10.1093/eurheartj/ehab849.173
9. Kourek, Ch., Karatzanos, E., Nanas, S. et al. Exercise training in heart transplantation, World J Transplant. 2021; 11(11): 466 – 479, doi: 10.5500/wjt.v11.i11.466
10. Nytrøen, K., Rolid, K.: A review of high-intensity training in heart transplant recipients: current knowledge ad future perspectives. Journal of Cardiopulmonary Rehabilitation and Prevention, 2024; 44(3): 150-156. DOI: 10.1097/HCR.0000000000000847
11. El-Sobkey, S.B. Resistance training is an effective exercise therapy in cardiac rehabilitation program for patients with coronary artery disease: a systematic review. Beni-Suef Univ J Basic Appl Sci. 2022;11(22). https://doi.org/10.1186/s43088-022-00206-2
12. Shapiro, H., Hsu, J.J. Regaining cardiorespiratory fitness post-heart transplantation, American College of Cardiology, Feb. 12. 2021. https://www.acc.org/latest-in-cardiology/articles/2021/02/12/13/33/regainingcardiorespiratory-fitness-post-heart-transplantation
13. De Lima, B., Soares, D.D.S., Ferrari, F. et al. Exercise training modalities for heart transplant recipients: a systematic review and network meta-analysis protocol, BMJ Open, 2020; 10(12): e044975 https://doi.org/10.1136/bmjopen-2020-044975
14. Hornik, M., Aelst, L.V., Claessen, G. et al. Exercise capacity, muscle strength and objectively measured physical activity in patients after heart transplantation. Transplant International 2021, 34: 2589 – 2596. https://doi.org/10.1111/tri.14139