Aktuálne látkové závislosti u mladých

V ostatnom čase registrujeme v ambulancii telovýchovného lekára nárast takýchto stavov u mladých športovcov už od 12. roku života.

Dýchanie ako nástroj posilňovania zdravia

Dýchanie pôsobí na každú bunku v tele, preto má správne dýchanie obrovský prínos pre zdravie a vývin jedinca od momentu jeho splodenia.

Poliklinika Bezručova sa otvára detským

Po novom tu nájdete pediatriu, detskú gastroenterológiu a ORL centrum pre deti aj dospelých

PUFA vo výžive, v membránach ako homeostatické, metabolické a výživové biomarkery « Späť

PUFA vo výžive, v membránach ako homeostatické, metabolické a výživové biomarkery

Výživa významne ovplyvňuje vývoj človeka a neskoršie prospievanie v oblasti zdravia. Polynenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom sú esenciálnou súčasťou našej stravy.  

Silvia Horecká, autorka konceptu Terapia jedlom 27.10.2020

Súhrn: Výživa je jednou z dôležitých expozícií, ktoré ovplyvňujú vývoj človeka a neskoršie prospievanie v oblasti zdravia u dospelých jednotlivcov. Polynenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom sú esenciálnou súčasťou našej stravy a možno ich rozdeliť do 2 skupín: n-6 mastné kyseliny nachádzajúce sa v semenách rastlín a n-3 mastné kyseliny nachádzajúce sa v morských stavovcoch. Ryby a rybie oleje sú zdrojom omega-3 PUFA s dlhým reťazcom. Tieto mastné kyseliny pôsobia proti účinkom n-6 PUFA, najmä s ohľadom na syntézu eikosanoidov. Existujú dve hlavné rodiny PUFA, rodiny n-6 a n-3. Príjem väčšej časti rastlinných n-6 PUFA, LA (linoleic acid) sa v druhej polovici 20. storočia zvýšil. Toto zvýšenie príjmu LA sa časovo zhodovalo so zvýšeným výskytom chronických ochorení vo „vesternizovanej“ spoločnosti. Bola navrhnutá príčinná súvislosť medzi príjmom n-6 PUFA a mnohými chronickými ochoreniami s vysokou prevalenciou, čo je podporené biologicky prijateľnými mechanizmami, ktoré sa vo veľkej miere týkajú úloh eikosanoidov, mediátorov produkovaných z n-6 PUFA (AA). Mastné kyseliny, ako štrukturálne zložky membrán a zápalových/protizápalových mediátorov, majú všeobecne známe ochranné a regulačné účinky. Študujú sa ako biomarkery patologických stavov a tiež ako nasýtené a nenasýtené hydrofóbne skupiny v membránových fosfolipidoch, ktoré prispievajú k homeostáze a fyziologickým funkciám. Životný štýl, výživa, metabolizmus a stres – s prebytkom radikálnych a oxidačných procesov – spôsobujú zmeny mastných kyselín, ktoré sa v ľudskom tele skúmajú pomocou krvných lipidov. Membránové lipidomiká na báze mastných kyselín predstavujú účinný diagnostický nástroj na hodnotenie množstva a kvality zložiek mastných kyselín a tiež na sledovanie remodelácie membránových mastných kyselín, ktorá je spojená s rôznymi fyziologickými a patologickými stavmi.

Kľúčové slová: polynenasýtené mastné kyseliny, PUFA, alfa linolénová kyselina, EPA, DHA, protizápalová, cytokíny, membránové lipidomiká, membrána červených krviniek, rovnováha mastných kyselín

Abstract:Nutrition has been identified as one important exposure that influences early development and later in life affect adult healthoutcomes. Long-chain polyunsaturated fatty acids are essential in our diets and can be classified in 2 groups: n-6 fatty acids found in plant seeds and n-3 fatty acids found in marine vertebrates. Fish and fish oils are sources of long chain omega-3 (n-3) PUFAs. These fatty acids act to oppose the actions of n-6 PUFAs particularly with regard to eicosanoid synthesis. There are two main families of PUFAs, the n-6 and the n-3 families. Intake of the major plant n-6 PUFA LA increased over the second half of the 20th century. This increase in LA intake coincided with increased incidence and prevalence of chronic diseases in Western societies. A causal link between n-6 PUFA intake and many of the chronic diseases of high prevalence, has been suggested and this is supported by biologically plausible mechanisms, largely related to the roles of eicosanoid mediators produced from the n-6 PUFA AA. Fatty acids, as structural components of membranes and inflammation/anti-inflammatory mediators, have well-known protective and regulatory effects. They are studied as biomarkers of pathological conditions, as well as saturated and unsaturated hydrophobic moieties in membrane phospholipids that contribute to homeostasis and physiological functions. Lifestyle, nutrition, metabolism and stress—with an excess of radical and oxidative processes – cause fatty acid changes that are examined in the human body using blood lipids. Fatty acid-based membrane lipidomics represents a powerful diagnostic tool for assessing the quantity and quality of fatty acid constituents and also for the follow-up of the membrane fatty acid remodeling that is associated with different physiological and pathological conditions.

Keywords: polyunsaturated fatty acids, PUFAs, omega-3 fatty acids, α-linolenic acid, eicosapentaenoic acid, EPA, docosahexaenoic acid, DHA, anti-inflammatory, cytokines, membrane lipidomics, red blood cell membrane, fatty acid balance

Úvod
Zdravá a vyvážená strava je nevyhnutná pre správnu funkciu každej časti nášho organizmu. Výživa má potenciál podstatne ovplyvniť fyzickú funkciu a metabolizmus tela. Osobitná pozornosť bola zameraná na PUFA (polynenasýtené mastné kyseliny), ktoré sa nachádzajú tak v suchozemských zdrojoch, ako aj v morskom svete. Sú zodpovedné za množstvo bunkových funkcií, ako je signalizácia, tekutosť bunkovej membrány a štrukturálna údržba. Regulujú tiež nervový systém, krvný tlak, zrážanie krvi, toleranciu glukózy, zápalové procesy, imunitný systém, môžu ovplyvniť metabolizmus kostrových svalov. Vplyv diétnych polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) na imunitný systém bol skúmaný desaťročia, so zvláštnym zameraním na omega-3 polynenasýtenú mastnú kyselinu (PUFA) alfa-linolénovú (ALA), eikozapentaénovú (EPA) a dokozahexaénovú (DHA). ALA sa nachádza v orechoch a semenách, zatiaľ čo EPA a DHA sú hlavnými zložkami rybieho oleja. EPA a DHA sa môžu tiež syntetizovať z ALA, čo je proces, ktorý zahŕňa niekoľko krokov riadených viacerými elongázami, desaturázami a β-oxidázami. K syntéze EPA z ALA však dochádza u človeka s nízkou variabilnou a často nízkou efektívnosťou vďaka polymorfizmom génov kódujúcich enzýmy zahrnuté v syntéze EPA z ALA. Za zmienku stojí, že omega-6 mastné kyseliny používajú pre svoje metabolické dráhy rovnaké enzýmy.

Metabolity odvodené od omega-3 aj omega-6 majú dôležité imunoregulačné funkcie. Tieto metabolity sú vo všeobecnosti známe ako pro štiepiace mediátory (SPM-pro-resolving mediators) a môžu byť zatriedené do rôznych rodín – prostaglandíny, leukotriény, tromboxány, maresíny, protektíny a resolvíny. Ich syntéza je riadená enzýmami cyklooxygenáza, lipoxygenáza alebo cytochróm P450. Substráty omega-3 a omega-6 súťažia o tieto enzýmy ako aj o ďalšie regulujúce enzýmy, elongázy a elastázy. Preto prítomnosť spektra omega-3 mastných kyselín tlmí kompetitívne funkcie, znižuje súťaženie o enzýmy a tým súčasne aj syntézu metabolitov odvodených od omega-6 mastných kyselín, ktoré majú tiež účinky na imunitné bunky. Táto konkurencia predstavuje ďalšiu úroveň imunitnej regulácie omega-3 mastnými kyselinami.
Aj keď majú omega-3 mastné kyseliny špecifické mechanizmy pôsobenia na reguláciu imunitných buniek podľa typu bunky, je potrebné uviesť, že omega-3 mastné kyseliny sa prostredníctvom stimulácie in vitro alebo prostredníctvom doplnku výživy účinne začleňujú do bunkovej membrány všetkých doteraz skúmaných imunitných buniek. Polynenasýtené mastné kyseliny majú vo svojom uhlíkovom reťazci viacnásobné dvojité väzby. Pretože každá dvojitá väzba svojou polohou tvorí ohyb v uhlíkovom reťazci, polynenasýtené mastné kyseliny sa nemôžu v bunkových membránach ukladať tak pevne, ako to robia nasýtené mastné kyseliny. Začlenenie polynenasýtených mastných kyselín preto zvyšuje fluidné prostredie bunkových membrán. 

Esenciálne mastné kyseliny
Existujú dve hlavné rodiny PUFA, rodiny n -6 a n -3. Najjednoduchšími členmi týchto rodín sú kyselina linolová (18 : 2 n -6; LA) a kyselina alfa-linolénová (18: 3 n-3; ALA). LA a ALA nemôžu byť syntetizované cicavcami vrátane ľudí a preto sú definované ako esenciálne mastné kyseliny. Obe sú syntetizované rastlinami, nachádzajú sa v rastlinných tkanivách, ako sú listy, orechy, semená a olejniny. LA sa nachádza vo významných množstvách v mnohých bežne konzumovaných rastlinných olejoch, ako je kukuričný, slnečnicový a sójový olej, a v produktoch vyrobených z takýchto olejov, najznámejšími sú stužené tuky a margaríny. ALA sa nachádza v zelených rastlinných tkanivách, v niektorých bežných rastlinných olejoch, vrátane sójových a repkových, v niektorých orechoch (napr. vlašských), v ľanových semenách a ľanovom oleji. LA a ALA spolu prispievajú k viac ako 95 %  obsahu PUFA v tzv., „západnej“ diéte (stravovacie návyky väčšej časti západných krajín), pričom príjem LA je podstatne vyšší ako príjem ALA. Príjem LA sa v druhej polovici 20. storočia markantne zvýšil najmä v západných krajinách po aktívnom marketingu rastlinných olejov, margarínov a nátierok a ich uvedení do predaja ako alternatívy rastlinných tukov k živočíšnym potravinám. Zmenený model spotreby LA v 20. storočí vyústil do výrazného zvýšenia pomeru n- 6 k n -3 PUFA v západnej strave, pričom tento pomer je v súčasnosti vo väčšine západných populácií medzi 15 : 1 až 25 : 1. 

Metabolická konverzia 
Aj keď nie sú LA a ALA syntetizované ľuďmi, môžu byť ľuďmi metabolizované na iné mastné kyseliny. Táto metabolická konverzia, ktorá prebieha hlavne v pečeni, zahŕňa vytvorenie nových dvojitých väzieb v uhľovodíkovom reťazci, procesom desaturácie a predlžuje sa prostredníctvom elongácie reťazca. Táto dráha umožňuje konverziu LA na kyselinu y-linolénovú (18 : 3 n -6), kyselinu di-homo-y-linolénovú (20 : 3 n -6) a kyselinu arachidónovú (20 : 4 n -6; AA). Rovnaká cesta a rovnaké enzýmy umožňujú konverziu ALA na kyselinu eikozapentaénovú (20 : 5 n-3; EPA). AA aj EPA sa môžu ďalej metabolizovať. EPA sa môže previesť na kyselinu dokozapentaénovú (22: 5 n -3) a ďalej na dokozahexaénovú kyselinu (22 : 6 n -3; DHA). Príjem AA, EPA a DHA v strave je oveľa nižší ako príjem LA a ALA. Na rozdiel od ich prekurzorov sa AA, EPA a DHA nenachádzajú vo vysokých množstvách v rastlinných tkanivách. Namiesto toho sa nachádzajú v živočíšnych tkanivách. Najdôležitejšími zdrojmi AA sú vajcia, mäso a vnútornosti. Odhaduje sa, že denný príjem AA sa pohybuje medzi 50 a 500 mg u dospelých v západných krajinách, s vyšším príjmom AA u ľudí, ktorí jedia viac červeného mäsa, v porovnaní s tými, ktorí ho konzumujú menej.

EPA a DHA sa vyskytujú vo väčšine morských živočíchov, v najvyššom množstve v takzvaných „tučných“ alebo „mastných“ rybách, ako je tuniak, losos, makrela, sleď a sardinky. Jedna porcia takýchto rýb môže poskytnúť 1,5 až 3,5 g EPA a DHA. Ryba s vyšším obsahom bielkovín a s menším obsahom tuku, napríklad treska, môže poskytnúť asi jednu desatinu tohto množstva. Doplnky z rybieho oleja obsahujú obe mastné kyseliny, EPA aj DHA. Štandardný doplnok z rybieho oleja obsahuje asi 30 % EPA + DHA; jedna gramová kapsula takého doplnku by teda obsahovala asi 300 mg EPA plus DHA. V prípade absencie konzumácie mastných rýb alebo použitia doplnkov z rybieho oleja je pravdepodobné, že príjem EPA a DHA v potrave bude spolu < 100 mg/deň.
PUFA sú dôležitými zložkami fosfolipidov nachádzajúcich sa vo všetkých bunkových membránach. Fosfolipidy a ich zložky PUFA hrajú úlohu pri vytváraní vhodného prostredia, ktoré zabezpečuje funkciu membránových proteínov, ovplyvňovaním zloženia membrán („fluidnosť “) a podporou špecifických interakcií proteín-lipid a proteín-proteín.

Mastné kyseliny ako štrukturálne zložky membrán a zápalové/protizápalové mediátory majú dobre známe ochranné a regulačné účinky. Študujú sa ako biomarkery patologických stavov a tiež ako nasýtené a nenasýtené hydrofóbne skupiny v membránových fosfolipidoch, ktoré prispievajú k homeostáze a fyziologickým funkciám. Životný štýl, výživa, metabolizmus a stres – s prebytkom radikálnych a oxidačných procesov – spôsobujú zmeny mastných kyselín, ktoré sa v ľudskom tele skúmajú prostredníctvom krvných lipidov. Membránové lipidomiká na báze mastných kyselín predstavujú účinný diagnostický nástroj na hodnotenie množstva a kvality zložiek mastných kyselín a tiež na sledovanie remodelácie membránových mastných kyselín, ktorá je spojená s rôznymi fyziologickými a patologickými stavmi. 

Membránové fosfolipidy
Úloha mastných kyselín odvodená z biosyntézy a výživou prijatých tukov, ako základných prvkov regulácie membránových vlastností, je známa už desaťročia. Preto mastné kyseliny nemožno ignorovať, pokiaľ ide o pochopenie toho, ako fungujú bunky, tkanivá, orgány a nakoniec celý organizmus. Z tohto pohľadu nie je relevantná iba jedna mastná kyselina alebo jej rodina, ale tiež zostava mastných kyselín, ktoré jednotne tvoria membránové fosfolipidy, pretože dosahujú štrukturálnu a funkčnú rovnováhu, odrážajúc metabolické, environmentálne a stravovacie vplyvy. Tento „holistický“ pohľad na membrány, pochádza z multidisciplinárneho výskumu lipidovej biofyziky, biológie a biochémie, ktorý je krásne zhrnutý definíciou membrán ako „metabolických kardiostimulátorov“.

Tento koncept vychádza z prehodnotenia procesu remodelácie známeho ako Landov cyklus, ktorý po stimulácii spúšťa pretváranie zloženia mastných kyselín membrány. Napríklad v prípade pankreatických beta buniek, keď sa použijú zvýšené koncentrácie ich hlavného metabolitu, glukózy, sa pozorovalo, že mastné kyseliny v membráne sa menia znížením omega-6 mastnej kyseliny (kyseliny linolovej a arachidónovej) a omega-3 mastnej kyseliny (kyseliny dokosahexaénovej DHA). Súčasne sa zvýšil obsah MUFA (kyseliny palmitolejovej a olejovej) v membránových fosfolipidoch. V tomto seminárnom článku sa prvýkrát zistilo, že v metabolickej odpovedi pankreatických beta buniek na glukózu sú uvoľnené omega-6 mastné kyseliny v cytoplazme spojené s výskytom peroxidácie lipidov a tvorbou 4-hydroxynonenalu (4-HNE), čím sa vyvolá inzulínová odpoveď prostredníctvom 4-HNE interakciou s proliferátorom peroxizómu, aktivovaným receptorom-δ (PPAR-δ). (Cohen, G.; Shamni, O.; Avrahami, Y.; Cohen, O.; Broner, E.C.; Filippov-Levy, N.; Chatgilialoglu, C.; Ferreri, C.; Kaiser, N.; Sasson, S. Beta cell response to nutrient overload involves phospholipid remodelling and lipid peroxidation. Diabetologia 2015.)
V posledných dvoch desaťročiach bol zaznamenaný výrazný záujem o fosfolipidy v bunkových membránach a modulačné účinky mastných kyselín, ktoré sa podieľajú na adaptabilite živých organizmov. Mastné kyseliny majú rozhodujúcu úlohu v biofyzikálnych, biochemických a signalizačných procesoch, ktoré pôsobia ako snímacie mechanizmy, stimulácia transdukcie a tiež sa podieľajú sa na epigenetických kontrolných dráhach.
Výskum mastných kyselín a lipidov s cieľom diagnostiky sa začal v 70. rokoch 20. storočia a v súčasnosti sa týmto predmetom záujmu zaoberá vedný odbor lipidomika, implementujúca  protokoly a know-how k novým poznatkom a aplikáciám. Krv sa ľahko odoberá zo živých organizmov neinvazívnym spôsobom. Odber krvi je nevyhnutný pre lipidomiká, ktoré sa nedávno stali stredobodom štúdií, snažiacich sa o rozlíšenie lipidovej diverzity.

Tieto triedy lipidov poukazujú na význam lipidov a mastných kyselín, ktorých distribúcia a metabolizmus sú v zásade zamerané na poskytnutie stavebných blokov pre bunkové membrány, tvorených fosfolipidmi, vo všetkých tkanivách. Analýzy plazmy poskytujú informácie o príjmoch mastných kyselín v potrave niekoľko týždňov pred odberom, zatiaľ čo mastné kyseliny v membránach krvných buniek (ako napr. červené krvinky, RBC) tvoria stabilnejšie informácie získané metabolickými transformáciami spolu so stabilizovaným výživovým prísunom. Zmesi plazmy a krviniek – „kvapka krvi“, boli navrhnuté a diskutované na strednodobé výživové hodnotenie v populačných štúdiách.

Štrukturálna diverzita vyjadrená nasýtenými, mononenasýtenými a polynenasýtenými mastnými kyselinami (SFA, MUFA a PUFA, v danom poradí) je schopná poskytnúť spektrum štruktúr na vyladenie membránovej tekutosti a permeability, ako aj na funkciu receptora a kanála. Funkčnosť bunkovej membrány skutočne silne koreluje s rovnováhou dosiahnutou v konkrétnych množstvách a kvalitách mastných kyselín, aby sa zabezpečili fyziologické odpovede a zabránilo patologickej diverzii. V tejto rovnováhe však hrá veľkú úlohu skutočnosť, že ľudia nedokážu syntetizovať všetky mastné kyseliny, pretože endogénne sa tvoria iba SFA a MUFA. Zložky PUFA, so širokou rozmanitosťou svojich štruktúr, ovplyvňujú tekutosť a priepustnosť mnohými spôsobmi a musia byť zastúpené vo všetkých ľudských tkanivách. Sú však „esenciálne“, čo znamená, že ich ľudia nesyntetizujú. Napriek tomu, že ide o triviálny poznatok, stále sa tieto základné znalosti v praxi neuplatňujú. V skutočnosti sa pri rutinnej kontrole nepovažuje za nevyhnutné sledovanie hladiny esenciálnych PUFA, individuálny príjem omega-6 kyseliny linolovej (C18 : 2-A9, 12) alebo prekurzora alfa-linolénovej kyseliny omega-3 (C18 : 3-A9, 12, 15) v strave a nebýva stanovená ani hladina relevantných mastných kyselín v bunkových membránach. Aby sa zabezpečila trvalo správna hladina týchto prekurzorov a ich premena na PUFA s dlhým reťazcom, musí sa dodržiavať pravidelný prísun potravín, ktoré ich obsahujú.

Pri nedostatočných hladinách PUFA z potravy sa vyskytuje nedostatok esenciálnych mastných kyselín. To spôsobuje poškodenie, a to najmä na dvoch úrovniach: a) štrukturálne a funkčné usporiadanie membránových fosfolipidov nachádzajúcich sa v tkanivách, ako sú napríklad omega-3 mk v tkanivách sietnice a b) mediátorové a signalizačné aktivity, ktoré sa začínajú enzymatickým separovaním PUFA z membránových fosfolipidov a ich uvoľňovaním v cytoplazme, čím sa vytvára rovnováha medzi výslednými prostaglandínmi, leukotriénmi, tromboxanmi, resolvínmi atď. Všetky tieto procesy sa v súčasnosti skúmajú s patričnou pozornosťou, pretože tvoria molekulárny základ bunkovej proliferácie a degenerácie, napríklad pri zápale a karcinogenéze. 

Funkčné lipidomiká na báze mastných kyselín identifikujú zmeny mastných kyselín vo vyššie popísaných lipidových triedach živých organizmov a korelujú s výsledkami fyziologických a patologických stavov, zabezpečujúc obrovské množstvo údajov pre nové perspektívy v diagnostike a terapeutike. V závislosti od typov lipidov môžu funkčné lipidomiká na báze mastných kyselín zahŕňať sledovanie mediátorov alebo identifikáciu biomarkerov.

Význam GC analýzy mastných kyselín
Počas posledných 15 rokov bol prenos lipidovej vedy na štúdium fyziologických a patologických stavov človeka predmetom mnohých výskumov, ktoré boli vyjadrené v dvoch lipidomických platformách v Európe a USA, konkrétne ELIFE a LipidMaps, čo viedlo k vytvoreniu databáz lipidomických odborných expertíz, štandardov a metód. Nepretržitý výskum v tejto oblasti určite prinesie stále viac aplikácií v molekulárnej diagnostike.

Zloženie fosfolipidov RBC u ľudí sa považuje za veľmi relevantnú informáciu a pomocou GC analýzy mastných kyselín sa môžu splniť dva účely: a) individualizovať každú mastnú kyselinu ako biomarker určitých zdravotných podmienok, ako sa už diskutovalo pre izoméry C16 MUFA;  b) použitie kohorty najreprezentatívnejších mastných kyselín v membráne, čo nám umožňuje opísať rovnováhu RBC membrány pomocou komplexného ukazovateľa homeostatickej regulácie. Membránové lipidy v RBC sú silne ovplyvnené vyššie uvedenými procesmi remodelácie a výmeny. Pretože RBC rýchlo strácajú svoju DNA, v týchto bunkách nemôže dôjsť k biosyntéze lipidov a transkripčným procesom, ktoré potom lepšie ako iné exprimujú svoju lipidovú homeostázu dosiahnutú cirkuláciou v tele a výmenou so všetkými tkanivami.

Je potrebné zdôrazniť, že v literatúre už práca na hladinách PUFA viedla k individualizácii dvoch ukazovateľov: pomer ω-6/ω-3 a index omega-3, ktorý sa v membránach RBC stanovil ako srdcovo-cievny rizikový index. Podľa doterajšieho stavu výskumu sa zdá byť prijateľným riešením zaviesť PUFA rovnováhu ω-6/ω-3 na úrovni 4 : 1 a menej a omega 3 index vo výške 10 % – 12 % ako dolnú hraničnú hodnotu pre ľudí a ktorú je možné zlepšiť pomocou personalizovaných výživových stratégií. Dá sa predpokladať, že implementácia matematického vzťahu pomocou hodnôt mastných kyselín a rodín poskytne dôležité komplexné zdravotné biomarkery a rozšíri lipidové molekulárne nástroje na zhodnotenie zdravia a chorôb.

Záver
Určite je potrebného viac skúmania a dát, aby sa definovali všetky zložky „zdravej rovnováhy“ u ľudí, ale v tomto ohľade vyzerajú membránové mastné kyseliny vybrané pre ich kvantitu a kvalitu veľmi sľubne. Mohlo by sa tiež navrhnúť systematické zavedenie kohorty mastných kyselín zrelých RBC membrán a hodnôt PUFA do preventívnych stravovacích plánov pre zdravých ľudí, aby sa pokryli tieto dôležité molekulárne aspekty ovplyvňujúce bazálny metabolizmus a fungovanie tkanív. Nakoniec je možné extrapolovať, že výživové doplnky alebo špecifická diéta u ľudí s nízkou hladinou PUFA by mohli byť účinné pre dosiahnutie želanej homeostázy v tkanivách. 

Čo sa týka vývoja biomarkerov v krvi, boli predstavené dva aspekty, t. j. analytický protokol na rozpoznávanie izomérov mastných kyselín a kohorta mastných kyselín RBC, ako komplexného zdravotného biomarkera. Diskutovalo sa o veľmi presných analytických protokoloch a spracovaní údajov dostupných v literatúre, ktoré naznačujú ďalšie aplikácie v molekulárnej diagnostike na hodnotenie výživového a metabolického stavu. Diskusia odhalila potrebu multidisciplinárnych tímov v lipidomike pokrývajúcich aspekty rozvoja biomarkerov od chémie a analytiky po biochémiu, molekulárnu biológiu, výživu a medicínu.

V konečnom dôsledku, skupina mastných kyselín nachádzajúca sa v biologickej membráne a rovnováha PUFA predstavujú zhodnotené vedecké poznatky, ktoré sú pripravené na použitie v praxi, namiesto finančne náročných molekulárnych diagnostických nástrojov a metód, pri rutinných kontrolách a monitorovaní populácie. Poskytne sa tým relevantná informácia o zdravotných podmienkach v populácii a pomôžu sa tým vyhodnotiť účinky stratégií založených na výžive.

Literatúra

  1. Ibarguren, M.; López, D.J.; Escribá, P.V. The effect of natural and synthetic fatty acids on membrane structure, microdoman in organization, cellular functions and human health. Biochim. Biophys. Acta 20141838, 1518 – 1528.
  2. Papachova, Z.; Cahova, M. Fatty acid signaling: The new role of intracellular lipase. Int. J. Mol. Sci. 201516, 3831 – 3855.
  3. Ferreri, C.; Chatgilialoglu, C. Role of fatty acid-based functional lipidomics in the development of molecular diagnostic tools. Expert Rev. Mol. Diagn. 201212, 767 – 780. 
  4. Quehenberger, O.; Armando, A.M.; Brown, A.H.; Milne, S.B.; Myers, D.S.; Merrill, A.H.; Bandyopadhyay, S.; Jones, K.N.; Kelly, S.; Shaner, R.L.; et al. Lipidomics reveals a remarkable diversity of lipids in human plasma. J. Lipid Res. 201051, 3299 – 3305. 
  5. Lauritzen, L.; Hansen, H.S.; Jorgensen, M.H.; Michaelsen, K.F. The essentiality of long chain n-3 fatty acids in relation to development and function of the brain and retina. Prog. Lipid Res. 200140, 1 – 94.
  6. Risè, P.; Eligini, S.; Ghezzi, S.; Colli, S.; Galli, C. Fatty acid composition of plasma, erythrocytes and whole blood: Relevance for the assessment of the fatty acid status in humans. Prostaglandins Leukot. Essent. Fatty Acids 200776, 363 – 369.
  7. Barker D.J. The developmental origins of adult disease. J. Am. Coll. Nutr. 2004; 23: 588S – 595S. doi: 10.1080/07315724.2004.10719428.
  8. Hodge L., Peat J., Salome C. Increased consumption of polyunsaturated oils may be a cause of increased prevalence of childhood asthma. Aust. N. Z. J. Med. 1994; 24: 727. doi: 10.1111/j.1445 – 5994. 1994. tb01793.x.
  9. Bazinet, R.P.; Layé, S. Polyunsaturated fatty acids and their metabolites in brain function and disease. Nat. Rev. Neurosci. 201415, 771 – 785.
  10. Abbott, S.K.; Else, P.A.; Atkins, T.A.; Hulbert, A.J. Fatty acid composition of membrane bilayers: Importance of diet polyunsaturated fat balance. Biochim. Biophys. Acta 20121818, 1309 – 1317.
  11. Calder, P.C. Omega-3 polyunsaturated fatty acids and inflammatory processes: Nutrition or pharmacology? Br. J. Clin. Pharmacol. 201375, 645 – 662.
  12. Menendez, J.A.; Lupu, R. Fatty acid synthase and the lipogenic phenotype in cancer pathogenesis. Nat. Rev. Cancer 20077, 763 – 777.
  13. Igal, A.R. Roles of stearoylCoA desaturase-1 in the regulation of cancer cell growth, survival and tumorigenesis. Cancers 20113, 2462 – 2477.
  14. Zhu, D.; Bungart, B.L.; Yang, X.; Zhumadilov, Z.; Lee, J.C.-M.; Askarova, S. Role of membrane biophysics in Alzheimer’s-related cell pathways. Front. Neurosci. 20159, 186.
  15. Thomas, J.; Thomas, C.J.; Radcliffe, J.; Itsiopoulos, C. Omega-3 fatty acids in early prevention of inflammatory neurodegenerative disease: A focus on Alzheimer’s disease. BioMed Res. Int. 20152015, 172801.
  16. Sansone, A.; Melchiorre, M.; Chatgilialoglu, C.; Ferreri, C. Hexadecenoic fatty acid isomers: A chemical biology approach for human plasma biomarker development. Chem. Res. Toxicol. 201326, 1703 – 1709.
  17. Park, H.G.; Kothapalli, K.S.D.; Park, W.J.; De Allie, C.; Liu, L.; Liang, A.; Lawrence, P.; Brenna, J.T. Palmitic acid (16 : 0) competes with ω-6 linoleic acid and omega-3 α-linolenic acid for FADS2 mediated Δ6-desaturation. Biochim. Biophys. Acta 20161861, 91 – 97.
  18. Migita, T.; Fornari, A.; Fiorentino, M.; Priolo, C.; Zadra, G.; Inakuza, F.; Grisanzio, C.; Palescandolo, E.; Shin, E.; Fiore, C.; et al. Fatty acid synthase: A metabolic enzyme and candidate oncogene in prostate cancer. J. Natl. Cancer Inst. 2009101, 519 – 532.
  19. Destaillats, F.; Wolff, R.L.; Precht, D.; Molkentin, J. Study of individual trans- and cis-16 : 1 isomers in cow, goat, and ewe cheese fats by gas-liquid chromatography with emphasis on the trans-Δ3 isomer. Lipids 200035, 1027 – 1032.
  20. Chatgilialoglu, C.; Ferreri, C.; Melchiorre, M.; Sansone, A.; Torreggiani, A. Lipid geometrical isomerism: From chemistry to biology and diagnostics. Chem. Rev. 2014114, 255 – 284.


NAJČÍTANEJŠIE

  1. Ako „pestovať“ svoju dušu v druhej polovici života

    Väčšina kultúr naprieč históriou sa viac-menej pohybovala v prvej polovici...


  2. Poliklinika Bezručova sa otvára detským pacientom

    Po novom tu nájdete pediatriu, detskú gastroenterológiu   a ORL centrum pre deti...


  3. Aktuálne látkové závislosti u mladých športovcov

    Súhrn:  Látková závislosť je podľa definície Svetovej zdravotníckej...


  4. Dýchanie ako nástroj posilňovania zdravia

    Súhrn:  V snahe posilniť životné kompetencie, zlepšiť zdravie a celkovú kvalitu...


  5. Bang! Úplná história vesmíru

    Úžasný príbeh vývoja vesmíru Od doby, keď v roku 2006 vyšlo prvé vydanie...

AKTUÁLNE

  1. UNION ZP opäť inovovala systém bonifikácie Optimus

    Vážené odborníčky, vážení odborníci, poznáte systém bonifikácie Optimus,...


  2. Pozývame vás sledovať online moderovanú diskusiu PRE

    Diskutovať sa bude o témach, ktoré sa týkajú prevencie, zvládania bežných...


  3. AOPP žiada ministra zdravotníctva o urýchlené riešenie

    Asociácia na ochranu práv pacientov sa obrátila listom na ministra zdravotníctva...

Tlačové správy

Poliklinika Bezručova sa otvára detským pacientom

Po novom tu nájdete pediatriu, detskú gastroenterológiu   a ORL centrum pre deti aj dospelých Poliklinika Bezručova otvára nové pracoviská na pomoc deťom a reaguje tak na ich kritický...

Deväť z desiatich celiatikov nie je diagnostikovaných

Zanedbaná diagnostika môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám, upozornila pri príležitosti Svetového dňa celiakie Slovenská gastroenterologická spoločnosť.  Na Slovensku...

Lokálne znecitlivenie hrdla a konečníka poisťovne plne uhradia

Tieto výkony, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou endoskopických vyšetrení, VšZP od minulého roka lekárom neuhrádzala.  Na žiadosť Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti však...

Preventívna prehliadka môže odhaliť prvé problémy s pečeňou

Stukovatená pečeň sa v našej populácii vyskytuje čoraz častejšie. Všeobecná lekárka pre dospelých MUDr. Diana Baranová hovorí, že zistenie ochorenia je často otázkou náhody. ...

Je zápal prsníka nebezpečný?

Zápal prsníka je bakteriálne ochorenie, ktorým trpia najmä ženy počas dojčenia, ale môže sa vyskytnúť aj inokedy. Pokiaľ sa mastitída podchytí v skorom štádiu, liečba je krátka...

Knihy

Bang! Úplná história vesmíru

Úžasný príbeh vývoja vesmíru Od doby, keď v roku 2006 vyšlo prvé vydanie knihy  Bang! , sa mnohé zmenilo, preto prichádza kniha  Bang! Úplná...

Ako nediétovať

V publikácii  Ako nediétovať  sa autor zameriava na optimálne kritériá umožňujúce chudnutie a poukazuje na to, ako potraviny ovplyvňujú zdravie a...

Zdravé črevo a trávenie – Mýty verzus fakty

Dielo renomovaného slovenského gastroenterológa doc. Ladislava Kuželu a Zuzany Čižmárikovej poukazuje na skutočnosť, že ľudia sa vo veciach svojho...

Audiológia

Vysoko odborná učebnica Audiológia obsahuje ucelené informácie o anatómii a fyziológii sluchového orgánu, o základoch akustiky, komplexne sú rozpracované...

Dětská otolaryngologie

Autori vybral na spracovanie najbežnejšie situácie, s ktorými sa stretli v ambulantnej starostlivosti o deti s ochoreniami uší, nosa a krku, ako je zápal...