Mgr. Matej Gogola, PhD.; Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta,Ústav sociálneho lekárstva a lekárskej etiky, Oddelenie histórie medicíny a zdravotníctva 01.11.2020

Obr. 1 Súsošie Kozmu a Damiána s Kristom Salvatorom – Spasiteľom, liečiteľom sveta. Súsošie dala vyrobiť lekárska fakulta pražskej univerzity v roku 1709. Autorom je Jan Oldřich Mayer. Dnes sa nachádza na Karlovom moste v Prahe. Zdroj: archív autora.

Patrónmi kresťanských lekárov sú bratia svätí Kozma a Damián. Vďaka nezištnej pomoci chorým, slabým, utláčaným a chudobným vstúpili do dejín ako tí, ktorí mali liečiť bez nároku na finančnú odmenu. K rozšíreniu ich kultu na území Byzantskej ríše prišlo už veľmi skoro po ich smrti, v priebehu 4. storočia.

Od 4. storočia kult sv. Kozmu a Damiána rástol z východu smerom na západ a takisto sa rozširovala evolúcia legiend o ich skutkoch. Počas pontifikátu pápeža Felixa IV. (526 – 530) im bola na rímskom forezasvätená bazilika. V období vlády byzantského cisára Justiniána (527 – 565) im zasa sám cisár dal postaviť chrám. Justiniánov súčasník a dvorný historik Prokopios z Kaisareie píše o tom, že tento chrám bol cieľom cesty mnohých nevyliečiteľne chorých pútnikov z blízkeho i ďalekého okolia. Cisár tento chrám vybudoval a dal vysvätiť, akonáhle ho postihla ťažká choroba, z ktorej ho nevedel vyliečiť nijaký lekár. Raz sa mu vo sne zjavili sv. Kozma a Damián, cisárova choroba ustúpila a svoje zázračné uzdravenie pripísal ich sile. V stredoveku boli bratia známi takmer po celej Európe. Veľmi váženými a uctievanými boli svätci aj neskôr, počas renesancie, predovšetkým na dvore florentskej dynastie Mediciovcov.

O dvojici lekárov sa nám zachovalo niekoľko legiend. Viac-menej všetko, čo o nich vieme, pochádza z hagiografických prameňov a množstvo informácií je tým pádom zahalených rúškom tajomstva.

Bratia, dvojičky Kozma a Damián sa narodili kresťanskej matke, zbožnej a bohabojnej Theodote, ktorá o svojho manžela prišla veľmi skoro po ich narodení. Vieme, že v rodine žili ešte ďalší traja bratia, o ktorých sa matka starala. Theodota všetkých synov vychovávala v kresťanskej viere, hoci to bolo v tom čase (v priebehu 3. storočia) ilegálne. Kozma a Damián získali lekárske vzdelanie v Sýrii (v Antiochii) a naučené poznatky ďalej rozvíjali v rodnej maloázijskej Kilíkii, konkrétne v meste Egea. Ars medicinae nadobudnuté od svojich učiteľov dopĺňali vrodenými liečiteľskými schopnosťami. Okrem toho, že pomáhali ľuďom s ich zdravotnými problémami, neodmietali liečiť ani zvieratá.

Obr. 2 Sv. Kozma a Damián vykonávajú transplantáciu dolnej končatiny. Zdroj: archív autora

Kozma i Damián odmietali prijímať akúkoľvek finančnú či inú odplatu. V prameňoch sú nazývaní gréckym termínom anargyroi, čo znamenalo, že mali liečiť bez nároku na finančnú odmenu.Stali sa patrónmi lekárov, lekárnikov či balneológov. Najčastejšie sa však spájajú s chirurgiou. Od začiatku 14. storočia sa stali patrónmi Spoločnosti londýnskych holičov. Ich podobizne boli zobrazované na štítoch cechov holičov a ránhojičov a bolo im zasvätených množstvo svätýň, v ktorých sa mali nachádzať ich ostatky. Známi sú ikonografickými zobrazeniami v mnohých podobách, pričom zväčša vo svojich rukách držia lekárske pomôcky ako misky s masťami, krabičky s liekmi, chirurgické nástroje či nádobu na moč.

Najznámejší lekársky počin oboch bratov je opísaný v diele italského dominikánskeho mnícha a neskoršieho biskupa Jacoba de Voragina z druhej polovice 13. storočia s názvom Legenda aurea (resp. Zlatá legenda). Legenda aurea je súborom starších hagiografických prameňov, často založených na apokryfných predlohách. Voraginovo dielo sa v období neskorého stredoveku tešilo obrovskej popularite. Vyprodukovalo sa z neho viac kópií ako kópií Biblie a na 175 rokov sa stalo doslova „bestsellerom“. Niet sa čo čudovať, že niektoré legendy doslova zľudoveli a táto kompilácia stredovekých legiend bola v Európe medzi vzdelancami pomerne dobre známa. Aj vďaka zmienke v tomto prameni sa všeobecné povedomie o Kozmovi a Damiánovi ešte viac rozšírilo.

Autor v legende informuje o veľmi zaujímavom chirurgickom počine. O prvom transplantačnom úkone vôbec, o transplantácii dolnej končatiny. Hyperbolizovanú scénu opísanú v legende však, prirodzene, nemôžeme brať doslovne. V legende sa dočítame, že svätci jedného dňa pristúpili k mužovi, ktorý trpel bližšie nešpecifikovanou infekciou nohy (sekundárna literatúra infekciu ďalej analyzuje. Niekde sa píše o gangréne, inde zasa o rakovine). Mužov stav bol veľmi vážny a vo chvíli, keď ho bratia navštívili, spal. Kozma s Damiánom neváhali a infekciou postihnutú nohu odrezali a vzápätí celú dolnú končatinu nahradili nohou nedávno zosnulého Etiópčana. Paradoxom na celom príbehu je i fakt, že muž s transplantovanou nohou bol biely. Potom, ako sa zobudil, necítil nijakú bolesť a doslova vyskočil zo svojej postele, na ktorú bol dovtedy pripútaný. Týmto mali Kozma s Damiánom vykonať prvú úspešnú transplantáciu dolnej končatiny. Z hľadiska dejín medicíny nie je táto zmienka dostatočne relevantná, no ako prameň je mimoriadne zaujímavá.

Sv. Kozma a Damián podľa legiend uzdravili veľa nevyliečiteľných ľudí i zvierat, z nich môžeme v krátkosti spomenúť aspoň nasledujúce. Žena menom Palladia utratila všetky peniaze na lekárov, ktorí jej nevedeli pomôcť. Až ju jedného dňa navštívili svätci a vyliečili ju (tento príbeh ďalej pokračuje tým, že Palladia zaprisahala Damiána, aby si zobral tri vajcia ako dar za vyliečenie, hoci to predtým vyslovene odmietal. Damián jej po úpenlivom naliehaní vyhovel, za čo sa naňho jeho brat nahneval a vyhlásil, že s ním odmieta byť pochovaný v jednom hrobe). Pomohli tiež ťave, ktorá mala byť posadnutá diablom a po smrti oboch svätcov prehovorila k zástupom ľudí, aby ich oboch vložili do jedného hrobu. Zachránili aj manželku muža menom Molchos, ktorý trávil čas v Chráme sv. Kozmu a Damiána na bližšie neurčenom mieste. Jeho manželku oklamal diabol a v poslednej chvíli sa jej zjavili na pomoc.

Smrť oboch svätcov je takisto nejasná ako aj ich život. V súvislosti s ňou sa legendy líšia. V tomto prípade ani nie tak legendy ako skôr to, že poznáme tri páry mučeníkov s menami Kozma a Damián. V dejinách zanechal najväčšiu stopu príbeh, ktorý sa nachádza vo Voraginovej kompilácii. Obaja bratia mali zahynúť v období prenasledovania kresťanov počas vlády cisára Diokleciána (284 – 305). Kým vydýchli poslednýkrát, vytrpeli si toho skutočne dosť. Prežili pálenie, kameňovanie, ukrižovanie a dokonca aj rezanie na polovicu. Zomreli až po tom, ako im boli odťaté hlavy.

Obr. 3 Legenda Aureaa príbeh o sv. Kozmovi a Damiánovi. Zdroj: http://dpg.lib.berkeley.edu/webdb/dsheh/heh_brf?Description=Cosmas+and+Damian

Odhliadnuc od ťažko uveriteľných legiend spojených s ich životom, odkaz sv. Kozmu a Damiána zostal nielen v lekárskom prostredí veľmi živý, hoci o ich pôsobení veľa nevieme. V minulosti sa motívy spojené s ich životom často vyskytovali napríklad aj na lekárskych fakultách. Za konkrétnym príkladom nemusíme chodiť príliš ďaleko. Na pražskej lekárskej fakulte Univerzity Karlovej sa už v prvom storočí jej existencie (vznikla v roku 1348) používalo pečatidlo s vyobrazením patrónov medicíny, ktoré sa stratilo v 17. storočí. Dodnes je možné vidieť aj ich vyobrazenie z roku 1689 v lekárskej posluchárni, dnes Malej aule Univerzity Karlovej. Obraz sa tam dostal počas dekanátu Jana Františka Löwa z Ersfeldu (1648 – 1725) pravdepodobne na jeho vlastné náklady.

LITERATÚRA

1. Byzantské legendy. Výběr textů ze IV. – XII. století. Pavel Mervart, Praha, 2007.
2. Deubner, L.: Kosmas und Damian. Texte und Einleitung. Druck und Verlag von B. G. Teubner, Leipzig; Berlin, 1907.
3. Jacobus de Voragine: The Golden Legend or Lives of the Saints as Englished by William Caxton, vol. 5. Ed. et tr.: Ellis, F. S. J. M. Dent & Sons, London 1900.
4. Gogola, M.: Ku koreňom byzantskej medicíny. Dokonalé splynutie vedy a kresťanskej teológie? In Byzantinoslovaca VI. Stimul, Bratislava, 2017, s. 75 – 85.
5. Jović, N. J. – Theologou, M. The Miracle of the Black Leg: Eastern Neglect of Western Edition to the Hagiography of Saints Cosmas and Damian. In Acta Med Hist Adriat 13, 2015, 2, s. 329 – 344.
6. Lippi, D.: The Transplant of the White Man’s Leg: A Novel Representation of Cosma and Damian’s Miracle. In International Journal of Immunopathology and Pharmacology 22, 2009, 2, s. 517 – 520.
7. Porter, R.: Dějiny medicíny od starověku po současnost. Prostor, Praha, 2013.
8. Procopius: De aedificiis. In Thesaurus Procopii Caesariensis, ed. Coutle, B.Brepols, Turnhout 2000.
9. Svobodný, P. – Hlaváčková, L.: Dějiny lékařství v českých zemích. Triton, Praha, 2004.
10. Zimmerman, K (ed.).: One Leg in the Grave Revisited. The Miracle of the Transplantation of the Black Leg by the Saints Cosmas and Damian. Barkhaus, Groningen, 2013.