-ts- 07.02.2025

Medzinárodná konferencia AddictCZSK v Bratislave ponúkla platformu na výmenu skúseností a diskusiu o moderných stratégiách a prístupoch v oblasti závislostí a duševného zdravia. 

Odborníci z Českej republiky, Slovenska a ďalších európskych štátov koncom minulého roka spoločne diskutovali o najnovších trendoch v oblasti výskumu, prevencie a regulácie. Program konferencie zahŕňal štyri diskusné panely a viac než 20 medzinárodných rečníkov, konala sa pod záštitou slovenského Ministerstva zdravotníctva.

Európska únia čelí narastajúcej kríze v oblasti duševného zdravia, ktorú ešte zhoršila pandémia COVID-19 a súčasné geopolitické problémy. „V roku 2023 malo 46 % Európanov skúsenosť s emocionálnymi alebo psychosociálnymi problémami, čo výrazne zaťažuje zdravotné systémy členských krajín. Európska komisia preto minulý jún predstavila komplexnú stratégiu pre duševné zdravie, ktorá reaguje na tieto rastúce výzvy. Česká republika patrí medzi európskych lídrov v tejto oblasti a počas svojho predsedníctva v Rade EÚ vrátila tému duševného zdravia na vrchol európskej agendy,“ zdôrazňuje bývalý český europoslanec Mgr. Mikuláš Peksa, PhD., ktorý sa dlhodobo venuje problematike duševného zdravia.

Výskumy potvrdzujú úzke spojenie medzi závislosťami a duševným zdravím. Podľa odborníkov Európa jednoznačne potrebuje renesanciu zastaraného regulačného rámca pre návykové látky. „Európska únia stále pristupuje k regulácii návykových látok nesúrodo. Alkohol, ktorý má vysoký návykový potenciál a značné zdravotné riziká, je široko dostupný a v zásade nedostatočne regulovaný. Naopak, neliečebné užívanie iných psychoaktívnych látok je zakázané a ich užívatelia čelia prísnym trestným postihom. Tento nepomer neodráža skutočné riziká jednotlivých produktov, podkopáva dôveru v existujúce regulácie a prohibíciou posilňovaný nelegálny trh podkopáva právny štát. EÚ by mala prijať moderný prístup založený na minimalizácii škôd, s prihliadnutím na relatívnu rizikovosť látok. Nový regulačný rámec pre tzv. psychomodulačné látky môže byť z tohto pohľadu vzorom pre celú EÚ,“ vysvetľuje doc. MUDr. Viktor Mravčík, PhD., vedúci vedeckého oddelenia think-tanku Racionálnej politiky závislostí a zástupca správnej rady Agentúry Európskej únie pre drogy (EUDA).

Český parlament nedávno schválil tzv. „psychomodulačný zákon“, ktorý podporuje zodpovedný prístup k novým psychoaktívnym látkam a odborníci ho vnímajú ako príklad dobrej praxe. Zákon zavádza nové kategórie látok a stanovuje prísne podmienky pre ich predaj a kontrolu, čím sa vyhýba prohibičnému režimu. Látky ako HHC alebo kratom môžu byť predávané len v špecializovaných predajniach, kde je prísne kontrolovaný obsah účinných látok. Predaj neplnoletým je zakázaný a pri predaji na diaľku sa vyžaduje overenie veku kupujúceho. Tento legálny rámec znižuje riziká pre verejné zdravie a obmedzuje dostupnosť týchto látok pre mladistvých.

Česko však nie je inovatívne len v oblasti doteraz neregulovaných substancií. Už bývalá česká vláda pristúpila k regulácii nikotínových vrecúšok s cieľom napodobniť tzv. švédsku skúsenosť. Najnižšia miera fajčenia medzi štátmi EÚ je práve vo Švédsku, a to vďaka dostupnosti menej škodlivých alternatív. Podľa predsedu správnej rady think-tanku Racionálnej politiky závislostí Mgr. Jindřicha Vobořila, Pg.Dip., je tento prípad súčasťou mozaiky vedecky podloženého prístupu, ktorý prináša výsledky: „Česká republika zaviedla jednotnú politiku pre legálne aj nelegálne závislosti, ktorá umožňuje lepšie chápať a obmedzovať ich spoločenské dopady. Tento prístup prináša konkrétne výsledky. Podľa tohtoročnej štúdie Eurobarometra klesla v priebehu štyroch rokov prevalencia fajčenia v Česku o 7 %. Ukazuje sa, že vedecky podložené politiky majú merateľný dopad na verejné zdravie a kvalitu života." V oblasti tabakových alternatív Česká republika a Slovensko zdieľajú čiastočne spoločnú víziu modernej a cielenej regulácie, ktorá chráni zraniteľné skupiny, ale zároveň ponúka dospelým užívateľom menej škodlivé alternatívy.

Slovensko tiež aktívne pristúpilo k regulácii nikotínových vrecúšok v stopách Českej republiky. Zároveň však v Národnej rade Slovenskej republiky prebieha debata o regulácii nikotínových výrobkov. Novela zákona o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov má za cieľ ochranu neplnoletých a navrhuje plošný zákaz elektronických cigariet, nikotínových vrecúšok a všetkých ďalších nikotínových výrobkov so všetkými príchuťami okrem tabaku, mäty a mentolu. Podľa prof. MUDr. Ernesta Gromana sú však „príchute kľúčové na to, aby dospelí fajčiari mali k dispozícii atraktívne a menej škodlivé alternatívy ku klasickým cigaretám. Ochranu neplnoletých možno dosiahnuť efektívnou reguláciou obalov a zákazom príchutí, ktoré napríklad evokujú cukrovinky či nápoje.“

Prístupy znižovania rizík, ako podpora menej škodlivých alternatív, programy krátkych intervencií či substitučná liečba sa ukazujú ako najúčinnejšie nástroje pri zvládaní dopadov závislostí. „Harm reduction nielen chráni zdravie užívateľov, ale aj prináša významné úspory v oblasti verejného zdravotníctva. Je kľúčom k modernej politike v oblasti závislostného správania a opiera sa o vedecké dôkazy,“ hovorí PhDr. Ladislav Csémy, prezident Harm Reduction Akadémie a psychológ pôsobiaci v programe výskumu závislostí v Národnom ústave duševného zdravia.
Podľa Mgr. Sabíny Lužice Brédovej z Občianskeho združenia PRIMA má však Slovensko v oblasti harm reduction ešte dlhú cestu pred sebou a dodáva: „Vzorom nám môže byť Česká republika, Portugalsko, Dánsko či Švajčiarsko. Aplikačné miestnosti, testovanie drog či dostupnejšia substitučná liečba a distribúcia naloxonu predstavujú metódy harm reduction, ktoré sú na základe vedeckého poznania a príkladov dobrej praxe zo zahraničia absolútnym základom ak chceme znižovať zdravotné no i sociálne riziká spojené s užívaním drog, bojovať so stigmatizáciou a napĺňať naše záväzky v ochrane ľudských práv.“